„Som za zníženie počtu poslancov NR SR, ale takéto rozhodnutia sa prijímajú na základe dohôd,“ zdôraznil s tým, že rozhovory ohľadom zmeny Ústavy SR týkajúcej sa trestnoprávnej imunity a počtu poslancov má viesť predseda parlamentu Pavol Paška, ktorý ich už pripravuje. Fico upozornil, že až do ich ukončenia žiadny podobný návrh zákona nepodporia.
„Musia si sadnúť politické strany. To musí mať nejakú kvalitu a kultúru. Tu niekto príde a capne na papier 100 poslancov, nikoho sa nepýta, s nikým to neodkomunikuje a teraz bude mediálne a politicky niekoho vydierať. Touto cestou určite nepôjdeme,“ avizoval.
Odmieta postup a spôsob, akým SaS prišla s návrhom. Parlament sa ním bude zaoberať už na najbližšej schôdzi, ktorá sa začína 2. mája. „Rozhodnúť len tak, že si niekto večer len tak pri ´jointíku´ niečo napíše, to odmietam. Vo vzťahu k ústave je to absolútne neúctivé a neprofesionálne,“ uzavrel premiér.
SaS predloží návrhy ústavných zákonov
Strana Sloboda a Solidarita (SaS) predloží na najbližšom rokovaní parlamentu dva návrhy ústavných zákonov – na zníženie počtu poslancov zo 150 na 100 a zrušenie trestnoprávnej imunity. Podľa predsedu strany Richarda Sulíka jeho strana presadzovala tieto návrhy v referende už v roku 2010.
„Je to naďalej náš záväzok. O 50 poslancov menej znamená, že ľudia ušetria niekoľko miliónov eur ročne. Slovensko je malá krajina, 100 poslancov mu postačí,“ dodal.
Líder liberálov tvrdí, že trestnoprávnu imunita nikto nepotrebuje. „Je to iba privilégium. Boli sme za jej zrušenie vždy, keď sa o nej hlasovalo. Bola to práve SaS, ktorá prispela aj k zrušeniu priestupkovej imunity. Dnes môžem skonštatovať, že polovica z našich referendových otázok z roku 2010 je splnená. Ak by sme referendum neiniciovali, tieto body by dodnes neboli splnené,“ dodal.
SaS očakáva, že oba návrhy podporí aj strana Smer. Na prijatie ústavných zákonov je potrebných 90 hlasov poslancov. „Ponúkame Smeru 11 našich poslancov. Aspoň sa ukáže, ako Smer drží svoje slovo,“ poznamenal Sulík.
Najmenšia parlamentná strana je podľa predsedu a podpredsedov jednotná. A to aj napriek tomu, že funkcie podpredsedu v strane sa vzdal bývalý minister práce a sociálnych vecí Jozef Mihál. Podľa Sulíka tak len Mihál vyvodil zodpovednosť za výsledok strany vo voľbách, ale napriek tomu ostáva v úzkom vedení SaS. Rozkol medzi liberálmi rázne odmietol. Daniel Krajcer tiež nevidí dôvod na špekulácie o nezhodách, podľa neho sa Mihál opäť môže uchádzať o post podpredsedu.
Laššáková: Je to úder pod pás
Návrh opozičnej SaS na zrušenie trestnoprávnej imunity poslancov a sudcov, ktorý liberáli predložili do parlamentu, je úderom pod pás. Povedala to predsedníčka poslaneckého klubu vládneho Smeru Jana Laššáková s tým, že takéto neuvážené riešenie nepovažuje za šťastné. Parlament sa návrhom bude zaoberať už na najbližšej schôdzi, ktorá sa začína 2. mája.
„Zmena ústavy si vyžaduje širšiu diskusiu. Oboznámime sa s týmito návrhmi, no teraz je to predčasné. Hodnotím to ako politický trik, aby SaS mohla deklarovať, že Smer niečo hovoril a teraz to nechce podporiť. Nepovažujem to za korektné riešenie, aby to bolo predložené ako poslanecký návrh hneď na prvej schôdzi,“ zdôraznila Laššáková. Pripomenula, že Ústava bude mať v septembri 20 rokov a zaslúži si, aby sa k nej politici správali s úctou.
Či túto novelu ústavy, ktorá je na zrušenie trestnoprávnej imunity potrebná, Smer podporí, zatiaľ nie je jasné. „Teraz sa sústredíme na vládny program, tam budú tieto veci zakotvené, ale musí sa to urobiť odborne. Toto nepovažujem za profesionálne, ale za politickú propagandu. Oboznámime sa s návrhom, musíme o tom diskutovať,“ dodala Laššáková.