Na úrovni krajských zväzov sa síce začalo verejné vypočúvanie kandidátov, ale ich stanovisko nie je rozhodujúce. Kľúčové slovo pri voľbe nového šéfa majú miestne zväzy s právom vyslať delegátov na celoslovenský májový kongres strany. Na ňom 440 ľudí v tajných voľbách definitívne rozhodne. Odporúčania krajských predsedníctiev strany ešte nemusia vypovedať o skutočnej sile jednotlivých kandidátov a môžu skôr poslúžiť ako mediálny nástroj.
Príkladom je odporúčanie bratislavského krajského predsedníctva voliť za predsedníčku Lciu Žitňanskú. Zo 16 prítomných ju podporilo 13 členov, župana Pavla Freša traja a jediného mimobratislavského kandidáta poslanca Viliama Novotného žiaden. Na kongrese strany však bude reprezentovať bratislavský región takmer 100 delegátov z jednotlivých miestnych zväzov.
Toho sú si vedomí aj kandidáti na predsedov. „Beriem to ako hlasovanie členov predsedníctva. Rozumiem mu, ale myslím si, že nakoniec rozhodnú delegáti kongresu,“ vyhlásil Frešo po rokovaní bratislavského krajského predsedníctva. Podobne sa vyjadrujú aj jeho súperi.
Zistiť skutočnú podporu kandidátov je teda takmer nemožné. Mohli by ju naznačiť odporúčania miestnych zväzov, ktoré volia svojich delegátov na kongres. Nie všetky však prijímajú odporúčajúce stanoviská a nie všetky posielajú svojich ľudí na kongres. Zloženie delegátov vyplýva najmä z výsledkov posledných parlamentných volieb. Aj preto bude mať bratislavský región najviac delegátov. Košice napríklad vyšlú 45 ľudí, Prešov 40. Regióny budú celkom zastúpené 350 delegátmi a k tomu treba ešte prirátať 90 členov ústrednej rady strany.
Politológ Tomáš Koziak tvrdí, že odporúčania krajských predsedníctiev sú minimálne signálom pre delegátov, aby volili v súlade s tým, ako regióny chcú.
V utorok sa odohralo verejné vypočutie kandidátov na prešovskom krajskom predsedníctve. Jeho šéf Ondrej Matej si pred stretnutím netrúfol odhadnúť, či prijme odporúčanie pre delegátov snemu. Navyše dodal, že jeho vymožiteľnosť je aj tak sporná, keďže voľby na kongrese sú tajné. „Skôr je to predmetom boja a hry, kto vyzerá lepšie,“ hovorí. Podľa neho v strane je potrebné mať pocit slobodného rozhodovania jednotlivca na základe okolia, ktoré ho deleguje na kongres. Počíta s tým, že zvolá krajské predsedníctvo tesne pred kongresom a tam zvážia, či vyjadria niektorému z kandidátov podporu.
Posledné vypočutie kandidátov bude v pondelok v Nitre. Predseda tamojšej krajskej organizácie Tomáš Galbavý si nemyslí, že odporúčanie koho voliť má byť signálom pre zvyšok regiónov, ako majú rozhodovať. „Odporúčanie sa môže a nemusí prijímať. Samotné môže mať mediálnu váhu pre kandidátov. Dôležitejšie je, ako rozhodnú samotní delegáti na kongrese,“ poznamenal Galbavý.
Podľa Freša by o nálade v strane viac napovedalo, keby hlasovali všetci členovia strany na regionálnych konferenciách.
Politológ Koziak hovorí, že v prospech Žitňanskej hrá fakt, že ide o populárnu političku, ktorá sa pred voľbami výrazne zviditeľnila a SDKÚ hrala na ňu. V tom má pred Frešom náskok. V jej neprospech svedčí, že je spájaná s Mikulášom Dzurindom, ktorý ju vytiahol do popredia.
Prečítajte si aj komentár Petra Javůrka Čo je isté a neisté. Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Frešovou výhodou je podľa politológa jeho charizmatickosť v porovnaní s ostatnými protikandidátmi a prezentuje sa zrozumiteľným a ľudovým jazykom, čím môže byť prijateľnejší pre širšie spektrum voličov. Za veľkú devízu považuje Koziak fakt, že Frešo vie vyhrávať voľby, čo ukázal v župných voľbách v Bratislavskom kraji. „Jeho hendikepom môže byť odtrhnutosť od iných regiónov okrem západu Slovenska. Na východe je menej známy ako Žitňanská,“ hodnotí.
Tretieho kandidáta Viliama Novotného považuje politológ za nevýrazného a jeho kandidatúru za prekvapenie. „Aj v rámci SDKÚ sú ľudia, ktorí sa prezentovali výraznejšie ako on a nejdú kandidovať za predsedu, napríklad poslanec Ivan Štefanec,“ dodal.