Spravodajstvo upadá viac, ako RTVS priznáva

Čísla tiež ukazujú, že hlavným správam uškodil aj presun do času najväčšej konkurencie teda na 19.00. Tesne po zmene, ktorá nastala 10. januára, síce správy začalo sledovať viac ľudí, ale zvýšený záujem netrval dlho. Po uspokojení zvedavosti a zistení, že obsah sa v podstate nezmenil, diváci od relácie odchádzajú. Hlavné správy sú pritom „výkladnou skriňou“ každej televízie.

Okrem správ klesá sledovanosť Komentárov a Regionálneho denníka.

Oficiálne RTVS uvádza, že večerné správy pozerá asi 9 percent ľudí starších ako 12 rokov, do tohto počtu však zahŕňa aj divákov nad 55 rokov, kým komerčné televízie merajú sledovanosť v skupine divákov od 12 do 54 rokov. V tejto skupine sa správy STV nechytajú vôbec.

Šéf programu STV Andrej Miklánek tvrdí, že kategória od 12 do 54 rokov je dôležitá pre komerčných vysielateľov, ale pre verejnoprávnu televíziu nie je relevantná. „STV musí zo zákona vysielať aj pre starších ako 54 rokov. STV má viac ako polovicu divákov mimo vekovej kategórie 12–54 rokov, preto sa aj údaje o sledovanosti uvádzajú v kategórii nad 12 rokov,“ tvrdí Miklánek.

Podľa prezidenta Mediálneho inštitútu Andrej Zmečka je vôľou vysielateľa, akým spôsobom interpretuje sledovanosť. „Slovenská televízia by mala mať celoplošný zásah, je možné, že práve okraje toho spektra sú pre ňu najvzácnejšie, ľudia nad 60 a deti pod 10 rokov,“ hovorí Zmeček.

Česká televízia sa na rozdiel od tej našej s komerčnými porovnáva. „Všetky stanice, verejnoprávne aj komerčné, vychádzajú z rovnakého základu, teda vzorky respondentov, na ktorých sa sledovanosť meria. Hodnoty sledovanosti sú teda medzi televíziami porovnateľné,“ potvrdila hovorkyňa Českej televízie Michaela Fričová. Sledovanosť uvádzajú pre cieľovú skupinu D15+. „To znamená dospelý divák starší ako 15 rokov, je to tak zavedené všeobecne,“ vysvetľuje Fričová.

Hlavná spravodajská relácia Českej televízie Udalosti má v súčasnosti podiel na trhu 22,44 percenta minulý rok to bolo 22,76 percenta. Od 1.apríla relácia zmenila obsah aj formu, moderátorov a štúdio. „Z hľadiska sledovanosti je najdôležitejšie predĺženie minutáže o 6 minút, čo väčšinou znamená zníženie sledovanosti. Napriek tomu sa Udalostiam podarilo udržať rovnaký podiel sledovanosti,“ povedala Fričová.

To, že navonok STV interpretuje sledovanosť správ inak ako komerčné televízie, Markízu a JOJ netrápi. „Na cieľovú skupinu 12–54 prešli dve najväčšie komerčné televízie, ktoré sa tak môžu objektívne porovnávať,“ povedal vedúci komunikácie TVJOJ Jozef Gogola. Noviny JOJ sa dostali na čísla 750– až 800-tisíc divákov, viaceré vydania už atakovali hranicu 900-tisíc divákov.

Televízne noviny Markízy si napríklad 13.marca pozrelo 909-tisíc divákov, a dosiahli 44,2-percentný podiel v kategórii 12–54.
Na historicky najnižšej úrovni je aj ďalšia spravodajská relácia STV Komentáre na Dvojke, ktorá v čase svoju vzniku patrila medzi najlepšie relácie. Kým ešte vo februári mali niektoré relácie Komentárov 90-tisíc alebo 61-tisíc divákov nad 12 rokov, v apríli to bolo už len 25– či 32-tisíc.

Slabú sledovanosť má aj regionálne spravodajstvo, ktoré tiež prešlo zmenami. Vysielanie z regionálnych štúdií v Banskej Bystrici a v Košiciach presunuli centrálne do Bratislavy. Podiel sledovanosti Regionálneho denníka sa pohybuje okolo 2 percent. Tento program si zvykne zapnúť len okolo 21-tisíc divákov.

„Relácie majú výkonnosť na úrovni priemeru Dvojky. Majú tradíciu a stabilných divákov. Od dvojkových formátov naozaj neočakávame, že budú lámať rekordy sledovanosti. Ak dosahujú priemer, respektíve jemný nadpriemer stanice, považujeme ich za stabilizované,“ zhodnotil Miklánek.

Podľa bývalého riaditeľa STV Richarda Rybníčka, za ktorého Správy a komentáre vznikli, nejde o sledovanosť jednej relácie, ale celkovú sledovanosť televízie a divácky návyk. „Čím je vyššia sledovanosť televízie, tým vyššia je sledovanosť jednotlivých relácií. Za našej éry sme mali podiel na trhu okolo 25 percent, no zo Slovenskej televízie sa stala navštevovaná televízia namiesto sledovanej,“ povedal Rybníček.