„Začali sme sa hrať so sociálnou rétorikou a v tom sme nemohli byť uveriteľní. Začali sme byť nejasnejší, bol to úkrok doľava smerom do stredu a vôbec nám nesvedčal,“ povedal Kaník.
Zdôraznenie akcentu na sociálne témy bolo podľa Kaníka výsledkom toho, že v strane v období konca druhej vlády Mikuláša Dzurindu uverili lživým obvineniam Smeru zo šírenia chudoby. „Reformy boli také rozsiahle a také veľké, že zaskočili aj mnohých z našich politikov a relatívne ľahko uverili Ficovmu falošnému tvrdeniu, že Slovenskom sa šíri chudoba. To bola prvá naša chyba, že sme uverili protivníkovi, jeho politickému klamstvu a začali sme sa vyviňovať,“ interpretuje udalosti Kaník. Je presvedčený, že pravdou bol pritom presný opak – rástli mzdy, domáci produkt aj zamestnanosť.
Kaník pripomenul, že v roku 2006 sa ako symbol „protisociálnych reforiem“ z Dzurindovho rozhodnutia ani nedostal na kandidátku. „Niektorí ľudia v našej strane verili viac Ficovi ako našim voličom a keďže pre Fica som bol nepriateľom číslo jeden, tak si mysleli, že najlepšie je nejakým spôsobom ma schovať a že si tým pomôžeme. Myslím, že to bolo presne naopak,“ povedal. Kaník sa do parlamentu dostal v roku 2010, keď sa prekrúžkoval z tridsiateho na šieste miesto a dôveru voličov dostal aj tento rok – po zohľadnení prednostného hlasovania sa z osemnásteho miesta posunul na ôsme.
SDKÚ by sa preto mala podľa Kaníka zameriavať na to, v čom je silná – reformy, ktoré posunú krajinu vpred. Či sa strana vrátila na predchádzajúce ideologické pozície si Kaník povedať netrúfol. „To uvidíme. Ja po tom volám a volať budem. Som presvedčený, že to musíme urobiť, ak chceme byť úspešní,“ povedal s tým, že nemá zmysel pokúšať sa SDKÚ „predbiehať zľava“.