Sudcov, ktorí sú medzi sebou rozhádaní, zámery na zníženie ich platov zjednotili. Plánovanú vyššiu daň odmietli. „Sudcovia nesmú podnikať, nemôžu ani štrajkovať, nemajú nezdanené paušály vo výške dvoch mesačných platov,“ odôvodnila nesúhlas prezidentka Združenia sudcov Slovenska Dana Bystrianská.
„Reakcia sudcov pramení asi z nedorozumenia, mali sme na mysli len politikov, obdobne, ako to bolo pri návrhu strany Smer, keď bola ešte v opozícii,“ reagoval na nesúhlas sudcov poradca ministra financií Radko Kuruc. Smer chce totiž pri zavedení progresívnych daní postupovať podobným spôsobom, ako keď sa zmrazovali platy politikom. Sudcov a prokurátorov sa teda vyššie zdaňovanie týkať nebude.
Proti vyššej dani sa postavilo aj združenie Sudcovia za otvorenú justíciu. „Pokiaľ vyhlásenie predsedu vlády treba chápať tak, že ústavní činitelia vrátane sudcov by platili vyššiu daň z iného príjmu ako iné fyzické osoby, bolo by to voči ústavným činiteľom diskriminačné. Zvýšením dane by došlo k nepriamemu zníženiu platov sudcov, čo práve táto vláda v minulosti namietala,“ reagovala Katarína Javorčíková, prezidentka združenia.
Odborníčka na justíciu zo Združenia Via Iuris Eva Kovačechová však upozorňuje, že hoci v zásade platí princíp, na základe ktorého nedostatočne odôvodnené znižovanie, obmedzovanie platov sudcov predstavuje zásah do nezávislosti súdov, vo výnimočných prípadoch, ako je ťaživá finančná situácia štátu, môže byť odôvodnené. „Ak takýto zásah neobmedzuje dôstojnosť sudcov, prípadne, ak nie je výrazom ústavne neprípustného tlaku zákonodarnej alebo výkonnej moci na justíciu, je ústavne akceptovateľný,“ hovorí odborníčka.
Vyššia daň tak po novom čaká len poslancov v parlamente, vysokých štátnych úradníkov na rôznych pozíciách na ministerstvách a štátnych úradoch, v Národnej banke, Protimonopolnom úrade, Úrade vlády či predsedov samosprávnych krajov, ale aj europoslancov.