Zatiaľ čo slovenský kalendár eviduje deväť cirkevných sviatkov, v Taliansku, Poľsku a Grécku je ich osem. Menej cirkevných sviatkov majú i v Maďarsku, vo Francúzsku, v Rumunsku alebo v Česku. Napriek tomu však cirkev zrušenie akéhokoľvek z týchto voľných dní odmieta.
Ich počet je na európske pomery naozaj vysoký. Z 15 štátnych sviatkov, respektíve dní pracovného pokoja, sú až tri pätiny cirkevné. Sú to: 6. január (Zjavenie Pána/Traja králi), 6. apríl (Veľký piatok), 9. apríl (Veľkonočný pondelok), 5. júl (sv. Cyrila a Metoda), 15. september (Sedembolestná Panna Mária), 1. november (Sviatok všetkých svätých), 24. december (Štedrý deň), 25. december (1. sviatok vianočný) a 26. december (2. sviatok vianočný).
V Poľsku, ktoré sa považuje za katolícku krajinu, majú dohromady 12 sviatkov, z toho osem cirkevných, rovnako je to aj v Grécku. V Taliansku, kde je tiež veľké zastúpenie veriacich, je z 12 sviatkov osem cirkevných. Okrem nich majú jeden navyše – Svätodušný pondelok – ešte v južnom Tirolsku, no ten má iba regionálnu platnosť. Osem cirkevných sviatkov je i v Rumunsku a Maďarsku, vo Francúzsku je takých sedem plus dva regionálne, v Českej republike majú kresťania päť sviatkov. O niečo ťažšie vychádza porovnanie s Nemeckom, kde síce poznajú až 14 cirkevných sviatkov, ale až šesť z nich sa obmedzuje len na niektoré spolkové krajiny.
Jediným štátom Európskej únie, kde majú jednoznačne viac cirkevných sviatkov ako u nás, je tak Rakúsko. Tamojší kalendár uvádza celkovo 14 takýchto dní, štyri z nich sa však vzťahujú na jednotlivé spolkové krajiny, či už na Korutánsko, Štajersko, Tirolsko alebo Burgenland.
V zahraničí sa pritom ako kresťanské sviatky uznávajú aj také, ktoré u nás nie sú voľnými dňami, ako napríklad Svätodušný pondelok (v Maďarsku alebo Rakúsku), Božie telo (v Poľsku, Rakúsku alebo v Nemecku), Nanebovstúpenie Pána (v Rakúsku alebo v Nemecku), Nanebovzatie Panny Márie (v Španielsku, Grécku, Poľsku, Rakúsku či v Nemecku), Nepoškvrnené počatie Panny Márie (v Rakúsku), Zelený štvrtok alebo Sv. Jakub Apoštol (regionálne sviatky v Španielsku).
S návrhom na zrušenie aspoň dvoch štátnych sviatkov či dní pracovného pokoja prišli zástupcovia zamestnávateľských zväzov, podľa ktorých by to pomohlo konsolidácii verejných financií. Premiér Robert Fico (Smer) sa následne pokúsil vyrokovať, aby sa zrušil jeden „občiansky“ a jeden cirkevný sviatok. To však zástupcovia Konferencie biskupov Slovenska odmietli. Podľa nich sú totiž kresťanské sviatky určené na duchovné hodnoty a rozjímanie. Odvolávajú sa na zmluvu s Vatikánom, v ktorej sa Slovensko zaviazalo, že bude rešpektovať nedele a cirkevné sviatky ako dni pracovného voľna.
Sociologička Sylvia Porubänová je presvedčená, že cirkev nakoniec bude musieť ustúpiť. Podľa nej sa sviatky budú rušiť aj v ostatných štátoch EÚ. Výhrady cirkvi považuje za nekorektné. Ľudia tieto dni totiž už dávno netrávia tak, ako by kresťania mali. „Dobrým príkladom je 15. september, teda Sedembolestná Panna Mária. Veľmi pochybujem, že sa v tento deň oddávajú nejakému rozjímaniu. Skôr sa venujú všeobecnému relaxu – výletom, športovaniu, ale aj nakupovaniu či práci v záhradke. A toto platí o väčšine ostatných cirkevných sviatkov. Asi len Vianoce sú ešte tým, čím by mali byť. Považovať ostatné dni za spirituálne sviatky nemá význam,“ zhodnotila.
Podľa nej sa predstavitelia cirkvi rušeniu sviatkov bránia najmä preto, aby ukázali na svoj vplyv v spoločnosti. „Aj to argumentovanie Vatikánskou zmluvou je len také vycerenie zubov, poukazovanie na to, že tá oficiálna legislatíva je na ich strane. Nakoniec aj tak budú musieť prejaviť dobrú vôľu a ustúpiť,“ predpovedá Porubänová.