Pre klesajúci počet občanov, ktorí sa hlásia k maďarskej národnosti, chce Okrúhly stôl Maďarov na Slovensku prijať opatrenia na zastavenie tohto trendu. Združenie maďarských mimovládnych organizácií pripravilo dokument pre Most – Híd a SMK, v ktorom žiada ústavnú rovnosť maďarskej menšiny alebo zrovnoprávnenie menšinového jazyka v maďarských regiónoch. Či si tieto odporúčania strany osvoja, nechce ani jedna z nich povedať.
Predseda parlamentnej strany Most Béla Bugár považuje materiál za istý základ pre riešenie problémov občanov maďarskej národnosti. Podľa neho ho však treba „doladiť“ a vyžaduje si odborné rokovania. Dodal tiež, že na niektoré oblasti majú Most a SMK odlišné názory. Konkrétne oblasti, o ktorých budú obe strany rokovať, nechcel Bugár menovať.
Predseda mimoparlamentnej SMK József Berényi si myslí, že pod spoločný dokument by sa mal podpísať aj Most a mal by byť schválený do konca septembra. „Treba, aby sme konali spoločne, chceme dospieť k spoločnému názoru,“ dodal.
Potrebu konať za maďarskú menšinu Berényi odôvodňuje výsledkami sčítania obyvateľstva. „Situácia je veľmi vážna, každý deň je na Slovensku o 17 Maďarov menej,“ zdôrazňoval. Nový splnomocnenec vlády pre národnostné menšiny László Nagy (Most – Híd) považuje Berényiho slová za expresívne. Úbytok podielu obyvateľov maďarskej menšiny však tiež označil za vážny. „Je to varovanie pre každého, nielen pre menšinu, ale pre všetkých, ktorí zodpovedajú za chod štátu,“ povedal.
Podľa výsledkov sčítania obyvateľstva sa k maďarskej národnosti prihlásilo vlani necelých pol milióna ľudí, približne o 62-tisíc menej ako pred desiatimi rokmi. Podiel príslušníkov maďarskej menšiny klesol z 9,7 percenta celkovej populácie na 8,5 percenta. Pred dvadsiatimi rokmi sa k maďarskej menšine hlásilo 10,8 percenta.
Sociológ Miloslav Bahna zo SAV predpokladá, že pravdepodobne hlavnou príčinou tohto poklesu je prirodzený demografický proces starnutia obyvateľstva. „Drvivá väčšina občanov maďarskej národnosti je v poproduktívnom veku. Má najvyšší priemerný vek,“ hovorí Bahna. Upozorňuje, že aj populácia samotného Maďarska ako krajiny už niekoľko rokov klesá.
Do akej miery sa na poklese podielu obyvateľov maďarskej národnosti podieľa prirodzená asimilácia, zmiešané manželstvá a prikláňanie sa k väčšinovej národnosti, nechcel odhadovať. „Starnutie obyvateľstva je dosť výrazný dôvod. A zdá sa, že starnutie populácie a jej vymieranie v okresoch s tradične veľmi nízkou pôrodnosťou je silnejším faktorom ako všetko ostatné,“ dodal Bahna.
Podľa splnomocnenca Nagya príčin úbytku podielu maďarskej menšiny je viacero, v prvom rade je to však demografická situácia. „Pôrodnosť u maďarskej menšiny je nižšia, dlhodobo patrí medzi najhoršie ukazovatele,“ myslí si. Ďalšou príčinou sú podľa neho ekonomické dôvody. „Ľudia zo zaostávajúcich regiónov odchádzajú za prácou do iných častí Slovenska, mladí zas odchádzajú mimo republiky,“ dodáva. Stúpa tiež počet zmiešaných manželstiev, v ktorých sa rodičia často prikláňajú k tomu, že deti prihlásia k slovenskej národnosti. K ďalším dôvodom zaraďuje Nagy vysoký podiel detí, ktoré po nástupe do školy s vyučovacím jazykom slovenským strácajú kontakt s maďarskou komunitou. „Často sa spomínajú aj príčiny ako spoločenská atmosféra, ktorá sa menila podľa politickej situácie. Ale jedna jasná príčina neexistuje, vidím to skôr ako balík faktorov,“ dodal Nagy.
Na svojom novom poste sa bude týmito otázkami vrátane regionálneho rozvoja školstva a kultúry národných menšín zaoberať do tej miery, aká „je splnomocnencovi umožnená“. K tomu, či môže Most – Híd, SMK a Okrúhly stôl Maďarov na Slovensku dospieť do jesene k dohode, sa nechcel vyjadriť. „Bude to závisieť od toho, aké budú predstavy o základnom dokumente,“ dodal.