Keďže cirkevní predstavitelia odmietajú uviesť skutočné dôvody, objavilo sa už niekoľko špekulácií. Podľa nich Bezák prišiel o miesto pre svoje názory, sporné vysvätenie kňazov, zlé hospodárenie alebo na odplatu za to, ako kritizoval svojho predchodcu Jána Sokola.
Dôvody Bezákovho odvolania neuviedla včera ani tlačová kancelária Vatikánu, na svojej internetovej stránke tomu venovala iba jednu vetu. Vysvetleniu sa vyhla i Konferencia biskupov Slovenska. Jej hovorca Jozef Kováčik Pravde povedal, že im neprináleží niečo zdôvodňovať, keď Bezáka odvolal pápež. „A keď o tom rozhodol, my to nekomentujeme. Jeho rozhodnutie rešpektujeme,“ uviedol Kováčik. Odvolanie arcibiskupa nechcela komentovať ani pápežská nunciatúra na Slovensku. „Spýtajte sa zainteresovaného, aké boli dôvody. My k tomu nemáme čo dodať,“ odkázal po telefóne jej pracovník.
Jedným z dôvodov na Bezákovo odvolanie malo byť to, že za kňazov vysväcoval ľudí, ktorých iní biskupi neodporučili alebo ich neskôr dokonca z cirkvi vylúčili. Táto hypotéza je však nepravdepodobná, pretože apoštolská vizitácia v trnavskej arcidiecéze tieto veci nekontrolovala. Rovnako nezmyselné sú zrejme i špekulácie, že Bezáka odvolali, aby bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský nemal konkurenta. Údajne sa totiž uvažuje o jeho vymenovaní za kardinála.
Bývalý politik František Mikloško, ktorý na prípravu Bezákovho odvolania vopred upozornil, si myslí, že táto informácia nie je pravdivá a šíri sa len preto, aby odviedla pozornosť od odvolania. „Také niečo vypustili asi preto, aby rozriedili tú napätú atmosféru,“ povedal Pravde Mikloško.
Sporné sú aj špekulácie, že sa Bezák dopustil chýb pri spravovaní zverených financií. Oveľa väčšie podozrenia sa totiž spájali s jeho predchodcom Jánom Sokolom, ktorý mal na účet bývalého agenta ŠtB previesť až pol miliardy korún z predaja cirkevných pozemkov. Sokola však pápež z funkcie neodvolal, hoci sa jeho meno uvádza i v zoznamoch agentov a dôverníkov komunistickej Štátnej bezpečnosti. Sokol tieto obvinenia poprel, a časopis .týždeň, ktorý na pochybný prevod peňazí upozornil, zažaloval. Súd však prehral a v apríli 2009 z úradu odstúpil.
So svojím nástupcom mal však Sokol vyhrotené vzťahy. Bezák sa proti nemu postavil na súde, Sokola kritizoval i za jeho vyjadrenia chváliace Tisa a vojnový slovenský štát. Nový arcibiskup svojmu predchodcovi navyše zakázal slúžiť omše a na úrad mu dovolil chodiť len cez vrátnicu. Ak sa k tomu pridajú aj rázne opatrenia, ktoré Bezák v arcidiecéze zaviedol – nariadil audit, vymenil deväť dekanov a prepustil množstvo nadbytočných zamestnancov – nedá sa vylúčiť, že si v radoch cirkvi narobil nepriateľov. Aj tým, že sa prezentoval ako kňaz modernejšieho a otvoreného zmýšľania. Diskutovať šiel napríklad i do televíznej relácie či na hudobný festival Pohoda.
Mikloško za odvolaním vidí práve to, že Bezák nechcel zakrývať, ako s financiami narábal jeho predchodca. „Ak bol iný dôvod, mali ho povedať,“ tvrdí. Zároveň pripomenul, že toto rozhodnutie bolo zrejme presne načasované tak, aby sa proti tomu nedalo nič robiť. Pápež totiž už dnes odchádza na trojmesačnú dovolenku, počas ktorej sa vo Vatikáne takmer prestane úradovať. „Spravili to šikovne. V piatok bol vo Vatikáne štátny sviatok, teraz to oznámili a zajtra sa už možno odvolávať všelikde, len nie k pápežovi,“ zhrnul Mikloško.
Bezák bol obľúbený a spôsob, akým sa ho cirkev zbavila, vyvolal medzi ľuďmi pohoršenie. Sklamaní sú nielen kresťania a kňazi, ale aj neveriaci, ktorí si Bezáka vážili ako autoritu. Spisuje sa už aj petícia na jeho podporu. „Bezák je statočný a slušný človek a jeho odvolanie bude mať ešte dohru,“ zhodnotil evanjelický teológ a emeritný dekan Igor Kišš. Odvolanie arcibiskupa vidí ako súčasť vnútorných rozporov katolíckej cirkvi medzi starým systémom a moderným prúdom. „Zdá sa, že šiel práve týmto smerom, preto ho chceli pribrzdiť. Podľa nich porušil disciplínu. V katolíckej cirkvi platí, že stanovenú líniu treba dodržiavať,“ doplnil Kišš.
Podľa informácií Pravdy porušil Bezák cirkevné zvyky už aj tým, že o svojom plánovanom odvolaní informoval na nedeľnej omši, kde prečítal listy z nunciatúry. Hoci mu nariadili, aby sa k tomu do médií nevyjadroval, Bezák o tom povedal prítomným v kostole s vysvetlením, že nie sú médiá, iba jeho veriaci. Ako vtedy priznal, dôvody, pre ktoré ho odvolali, nepozná ani on.
Pre bývalého kňaza Miroslava Kocúra, ktorý je teraz výkonným riaditeľom Via Iuris, je odvolanie Bezáka signálom, ako funguje mocenský aparát rímskokatolíckej cirkvi. Podľa neho je otázne, aké kritériá vlastne rozhodujú o zotrvaní v cirkevnej funkcii. „Arcibiskup Sokol v nej zostal dlhé roky napriek viditeľným excesom spojeným s glorifikáciou totalitárneho režimu slovenského štátu a jeho prezidenta. To a mnoho iných pochybných vecí mu pápež toleroval. Arcibiskupa Bezáka odvolali bez verejnosti známych, viditeľných či aspoň naznačených dôvodov. Ak sympatický človek odchádza z vedúcej pozície, vzbudzuje to oprávnené otázky. Ak niektoré kruhy svoje úsilie skrývajú za rozhodnutie pápeža či Vatikánu, či dokonca za Božiu autoritu, je to len odraz zákulisných hier a vyjadruje to pomer síl vnútri cirkevných štruktúr. Je to šifrovaná odpoveď na otázku o tom, ako chutí cirkevná moc. Veriaca verejnosť by si konečne mala nájsť odvahu klásť otázky a nebáť sa nepríjemných odpovedí,“ upozornil Kocúr.
Odvolať arcibiskupa sa nepodarilo ani komunistom
Róbert Bezák je síce prvým arcibiskupom na Slovensku, ktorého odvolali z funkcie, ale o čosi podobné sa už v roku 1948 pokúsili komunisti. Tým prekážal spišský biskup Ján Vojtaššák. „Za jeho odvolanie sa vtedy angažovala československá vláda a ministerstvo zahraničných vecí, dokonca osobne Vladimír Clementis, ale nepodarilo sa im to,“ hovorí kňaz Peter Olexák, ktorý prednáša cirkevné dejiny na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Zaujímavé je i to, že nijakého biskupa Vatikán neodvolal ani neskôr za socializmu, hoci sa našli aj takí, ktorí spolupracovali s totalitným režimom.