„Otázky, ktoré boli zverejnené v prípade odvolania arcibiskupa Bezáka, beriem ako výsledok uvažovania malej obmedzenej skupiny ľudí,“ doplnil v odpovedi na ďalšiu z množstva otázok. „Arcibiskup Zvolenský sa vyjadril, že rozhodnutie padlo na základe množstva iných materiálov. Uverejnené odpovede Bezáka na otázky vyzneli celkom prijateľne, nevieme, kto jeho odpovede a ako vyhodnotil, alebo či ich úplne odmietol. Preto tie otázky z dokumentu zase neberme ako reprezentatívne, skutočne by bolo divné, ak by sa zistilo, že niekto bol odvolaný len na základe klebiet na tejto úrovni. Osobne si len želám, aby sa z tejto kauzy katolíci na Slovensku poučili, aby kňazi a biskupi konali transparentnejšie a členovia cirkvi, veriaci, samostatnejšie a dospelejšie. V prípade Bezáka určite ide aj o financie. Vyplýva to aj z jednej Bezákovej odpovede. Podľa neho je skupina ľudí nespokojná, lebo boli odpojení od finančných tokov. Na druhej strane je zjavné, že Sokol si nestaval vily ako Rezeš. Počkáme si, čas ukáže.“
Vyjadril sa aj k financovaniu cirkvi. "Určite by cirkvi na Slovensku pomohlo, ak by sa jej postavenie v štáte upravilo štandardným spôsobom, ako je to vo väčšine krajín EÚ, teda že cirkev nie je napojená priamo na štátny rozpočet, azda okrem podpory kultúrnych pamiatok v jej vlastníctve.
Karol Moravčík ako predseda Teologického fóra na Slovensku je spoluautorom výzvy za obnovu cirkvi. Okrem ďalších bodov výzva žiada ísť v ústrety „problémovým“ skupinám ako sú rozvedení a znovuzosobášení ľudia, hľadať „také formy slávenia eucharistie, ktoré by kňazov odľahčili a zároveň viac zviditeľnili krstné kňazstvo všetkých veriacich“, dávať verejný priestor ženám a mužom, ktorých „miestne cirkevné spoločenstvo rozpozná v ich kňazskom povolaní“, presadzovať, aby „členovia cirkvi chápali samých seba ako zodpovedných vlastníkov cirkevného majetku, a tak sa aj správali voči vedeniu cirkvi a štátu“.
Slovenskí biskupi sa však s touto výzvou veľmi nestotožnili. Podľa nich by takéto reformy prispeli skôr k sekularizácii náboženského života a k strate viery.
Karol Moravčík
Narodil sa sa 16. augusta 1952 v Žiline. V súčasnosti pôsobí ako farár v bratislavskej Devínskej Novej vsi. V sedemdesiatych rokoch študoval teológiu na Cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave. V deväťdesiatych rokoch popri práci farára študoval na Katolíckej teologickej fakulte Viedenskej univerzity. Odborne sa venuje zvlášť fundamentálnej teológii. Od roku 1999 je predsedom Teologického fóra, združenia záujemcov o teológiu a filozofiu v duchu II. vatikánskeho koncilu a v kontexte súčasnej vedy a kultúry. Spolupracuje s redakciou časopisu Listy pre dialóg medzi teológiou, filozofiou a politikou, v ktorom aj najčastejšie publikuje.