Horský: Deklarácia nezvratne viedla k samostatnosti SR

18.07.2012 12:00
Horský
Politológ Michal Horský. Autor:

Politológ Michal Horský, ktorý bol v rokoch 1990 - 1992 poslancom vtedajšieho Federálneho zhromaždenia za Verejnosť proti násiliu, hovorí, že prijatie Deklarácie o zvrchovanosti SR 17. júla 1992 dodalo guráž národným silám na založenie nového štátu.

Deklarácia bola prijatá krátko po voľbách. Bol to neklamný znak, že Slovensko smeruje k samostatnosti?

Bezprostredne po voľbách sa uskutočnilo niekoľko rokovaní víťazných politických reprezentácií Česka a Slovenska – ODS a HZDS. Už po prvých rokovaniach bolo zrejmé, že buď Slovensko prijme tzv. tvrdú klausovskú federáciu, alebo sa bude musieť vydať na samostatnú cestu. Prijatie deklarácie bol akýsi prvý výstrel zo slovenskej Aurory, ktorý síce neohlásil začiatok boľševickej revolúcie, ale nezvratnú cestu Slovenskej republiky k samostatnej štátnosti.

Bolo potrebné prijať deklaráciu, keď z medzinárodno­právneho hľadiska to nič neznamenalo?

Aj po dvadsiatich rokoch existujú tri možné interpretácie. Politické sily, ktoré obhajovali myšlienku autentickej federácie, nie federácie z čias normalizácie, tvrdili, že išlo o pitoreskný, zbytočný a právne neúčinný akt. Stúpenci národných síl predovšetkým HZDS, SNS, matičiari, spolky ako Korene, to dodnes chápu ako vyvrcholenie tisícročného úsilia slovenského národa o svojbytnosť. Tretia sila, dominantne prezentovaná kresťanskými demokratmi, hovorila o politickom akte bez právnej sily, ktorý môže viesť k neústavnému rozvratu Českej a Slovenskej Federatívnej republiky.

Bola nálada v spoločnosti v tom čase nastavená na rozdelenie Československa?

Ešte niekoľko rokov sa česká i slovenská väčšinová spoločnosť nestotožňovala s aktom rozdelenia spoločného štátu. Až vzájomné takmer vzorové spolunažívanie a spolupráca obidvoch republík do významnej miery prispeli k tomu, že občania Slovenskej a Českej republiky bezo zvyšku akceptovali rozdelenie.

Vladimír Mečiar mal viac alternatív spoločného spolužitia, samostatnosť bola len jedna z možností. Bol to len jeho trik alebo už bolo skôr rozhodnuté o samostatnosti?

Je zložité na to odpovedať, pretože jedna z alternatív bola, že keď to bude potrebné, Čechov dokopeme do federácie. Hovoril to vtedajší premiér Mečiar. Ako opozičný politik a víťaz volieb ani nepredpokladal, do akej miery sú rozrušené vzťahy a dôvera slovenských politických elít a ich vôľa udržať spoločný štát. Rozdrobilo ju nekonečné rokovanie po hradoch a zámkoch, ktoré organizoval prezident Václav Havel a premiéri národných vlád páni Čarnogurský a Pithart. Klaus spolu s Mečiarom už iba potvrdzovali stav, ktorý existoval posledný rok.

Za deklaráciu v parlamente hlasovali HZDS, SNS a SDĽ. Predurčila sa tým kľúčová úloha HZDS pri kladení základov nového štátu?

Myslím, že jednoznačne. Vedľa Mečiarovho hnutia verne stála SNS. Zatiaľ čo SDĽ, obhajujúc princípy spoločného štátu, pochopila, že vývoj k dvom národným štátom je nezvratný a iba sa pokúsila obnoviť u občanov legitimitu po období nedôveryhodnej značky KSS-SDĽ.

Demokratická strana kandidovala vo voľbách v roku 1992 s českou ODS a spolu s Občianskou demokratickou úniou skončili pod piatimi percentami. Dá sa povedať, že zástancovia federácie boli vo voľbách porazení?

Stredopravé strany sú nepoučiteľné históriou. V roku 1992 bola táto časť politického spektra totálne rozbitá. Mali sme štyri pravicové subjekty, z ktorých vyčnievala ODÚ. Dovtedy bola hlavným reprezentantom ponovembrových vládnych elít, ale vo voľbách táto strana skrachovala nielen preto, že obhajovala myšlienku autentickej federácie, ale aj preto, že nevedela spoločnosti vysvetliť nevyhnutnosť systémových hospodárskych a kultúrnych premien. Demokratická strana skrachovala rovnako. Ešte horšiu tzv. medvediu službu na Slovensku znamenala Klausova iniciatíva slovenskej odnože ODS, ktorá odčerpala hlasy aj ODÚ, aj KDH.

KDH sa doteraz vyčíta časťou politikov, že nepodporilo deklaráciu. Bola to chyba?

Reprezentanti KDH Čarnogurský a Mikloško pripravili množstvo predpokladov na znefunkčnenie autentickej federácie. Zrejme aj preto nemali potrebu deklarovať prirodzené právo na sebaurčenie.

Neobávalo sa KDH dôsledkov, ktoré by prinieslo prijatie deklarácie?

Ich stanovisko vyjadrovalo obavu, že prijatie deklarácie môže viesť k neústavnému rozvratu štátu. KDH vedomé si medzinárodnej klímy, ktorá nepriala vytváraniu národných štátov, počnúc USA cez európske mocnosti až po Vatikán, odmietalo tento spôsob deklarovania vlastnej nacionality. Zabúda sa ešte na jeden dôvod. KDH v prvom období, najmä po vystúpení predsedu Čarnogurského o samostatnej slovenskej hviezdičke, bolo v československej spoločnosti podozrievané z kriesenia neoľudáckeho odkazu samostatného slovenského štátu. Toto renomé si ani predseda KDH, ani celý rad ďalších synov a vnukov generácie tzv. medzivojnovej Slovenskej republiky nemohli dovoliť.

Ako prijímala česká strana prijatie deklarácie?

Najvýraznejšia je abdikácia prezidenta Havla na prezidentskú funkciu. To je symbolický akt, ktorý bol nezvratným signálom konca nádejí na udržanie spoločného štátu.

Na výročie prijatia deklarácie sa pália vatry zvrchovanosti. Prečo práve vatry?

Symbolika pálenia vatier môže mať celý rad výkladov. Jeden z nich hovorí, že prvá vatra vzplanula na Krahuliach v Kremnických vrchoch, kde je údajne stred Európy. Takýchto stredov má však vo východnej Európe každý štát. Tvorcovia vatrového mýtu asi chceli umiestniť Slovákov do srdca Európy.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku