Starostov s podobným prístupom je však málo. Naopak, mnohí na to idú z opačného konca a nelegálne osady chcú radšej búrať. Všimol si to už aj Výbor OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva, ktorý vyjadril znepokojenie nad správami o viacerých nútených vysťahovaniach Rómov na Slovensku. Ak to chcú úrady robiť, mali by podľa výboru ponúknuť aj náhradné riešenie.
Nútené vysťahovanie ľudí problém osád, ktoré stoja na cudzích pozemkoch, nijako nerieši, skôr naopak. „Ak sú vysťahovaní, hľadajú náhradné riešenia. Nasťahujú sa napríklad k svojej rodine, čo znamená zhoršenie už aj tak zlej situácie, mnohí kočujú po republike a hľadajú si inú lokalitu, kam by mohli ísť a postaviť si vlastne opäť čiernu stavbu, niektorí sa stávajú bezdomovcami,“ hovorí bývalá splnomocnenkyňa vlády pre rómske záležitosti Klára Orgovánová.
Osady postavené na nevysporiadaných alebo cudzích pozemkoch nevznikli pritom pred pár rokmi. „Nelegálne rómske osady nie sú novou záležitosťou, ale dlhodobým problémom. Mnohé samosprávy sa tým však doteraz nezaoberali,“ upozorňuje Orgovánová. Riešenie pritom nemuselo byť až také komplikované. Vlastníci pozemkov pod rómskymi osadami často o ne ani nestoja, nechcú pozemok v rómskej osade. „Takí majitelia by väčšinou aj súhlasili s tým, aby dostali len malú odplatu. V mnohých osadách tie pozemky zas patria Rómom, ale nemajú to administratívne dedičsky vysporiadané,“ hovorí Orgovánová.
Podľa terajšieho splnomocnenca vlády Miroslava Polláka nepružnosť starostu skomplikovala aj vysporiadanie pozemkov v rómskej osade pod Krásnou Hôrkou. „Už dávno tam boli pripravené návrhy riešenia na vysporiadanie pozemkov. Starosta však váhal, chcel šetriť. Boli tiež navrhnuté pozemky na zámenu. Potom sa to zauzlilo, vlastníci pozemkov chceli viac peňazí, na ktoré už nik nemal, a tak sa to zaseklo,“ hovorí Pollák.
Časť vlastníckych podielov po požiari v kaštieli nakoniec vykúpil Marián Kotleba, ktorý sa vyhráža zbúraním domov na týchto pozemkoch. „Nevykúpil pozemky ako také, ale len isté vlastnícke podiely, preto je blokovaný. Ale samozrejme, ak niekto vidí riešenie v rýchlych jednostranných riešeniach, je to riziko,“ pripúšťa Pollák.
Nesúhlasí ani s návrhom dodatku k stavebnému zákonu, ktorý pripravili poslanci Pavol Frešo a Ľudovít Kaník, o ktorom bude na terajšej schôdzi rokovať parlament. Cieľom navrhnutej novely je „zásadným spôsobom zamedziť rozširovaniu výstavby čiernych stavieb a objektov na cudzích pozemkoch“ okrem iného aj tým, že stavebný úrad by mal vydať rozhodnutie o odstránení stavby do 30 dní od doručenia žiadosti.
Podľa Orgovánovej sa politici predbiehajú v tom, kto bude tvrdší a razantnejší voči Rómom. A to, že situácia v niektorých obciach je taká, že starostovia už nevedia, čo majú robiť, súvisí s tým, že problém sa dlho neriešil. Aj Pollák je skôr za systémové riešenie. „Nerobíme zbrklosti typu, že po týždni skúmania niečo vyhlásime alebo prídeme s radikálnym rýchlym návrhom,“ dodal Pollák.
V spolupráci so ZMOS-om chce jeho úrad na základe práce skupiny expertov odporučiť rôzne varianty vysporiadavania pozemkov a legalizácie stavieb rómskych osád. ,Každá osada je iná, každá obec je iná, má inú históriu, iné vzťahy, iné majetkovoprávne pomery a vlastnícke vzťahy. Niekde má obec náhradné pozemky, niekde vlastné, niekde cirkevné, inde vlastnené súkromníkom, nie je na to paušálne riešenie," hovorí.