Bývalý riaditeľ televízie Markíza a rádia Expres Václav Mika hovorí, že post šéfa RTVS berie ako poslednú mediálnu výzvu na Slovensku. Verejnoprávna televízia podľa neho nemôže existovať bez pôvodného dramatického seriálu a Trojka by vyriešila dilemu, kam so športom. To, že riaditeľa volia poslanci, nepovažuje za šťastné riešenie.
Čím chcete vytvoriť pridanú hodnotu verejnoprávneho média?
Vo viacerých oblastiach. Napríklad prostredie verejnoprávnych televízií má medzi sebou väčšie prieniky ako komerčné. Hovorím o Českej televízii, ale aj o spolupráci v rámci Európskej vysielacej únie. Riaditeľom Českej televízie je môj bývalý kolega Petr Dvořák, exriaditeľ Novy, s ktorým dlhodobo máme osobné a profesionálne väzby. Ak dokázali dve komerčné televízie spolupracovať úspešne, verejnoprávne majú ešte oveľa väčší priestor. Prienik s českou kultúrou a tvorivé prostredie sú také prepojené, že sa to až ponúka. Hovorím o väčších projektoch, najmä v dramatickej a hranej tvorbe, vo filmových veciach. Slovenská televízia nebude mať dostatok prostriedkov na to, aby finančne utiahla náročnejšie formáty. Keď sa nájde výborný námet a vytvoria podmienky, tak by to mohlo fungovať. Úvahy preto pôjdu aj týmto smerom.
Na jednej strane v RTVS stojí snaha o vyrovnané hospodárenie, na druhej často nenaplnené tvorivé ambície, ktoré vychádzajú z nedostatku peňazí. Dá sa medzi nimi nájsť rovnováha?
Niektoré kroky bývalého vedenia ekonomicky chápem. Konečný výsledok je nešťastný v tom, že najväčšie úspory v snahe o vyrovnaný rozpočet zasiahli najmä program. To je produkt, ktorý je najdrahší a je obsahom televízie. No keď sa devalvuje jej obsah, nie je to dobrá cesta. Opäť získať strateného diváka zaberie veľa času.
Akým spôsobom plánujete skvalitniť program Jednotky?
Buďme úprimní v tom, čo môže riaditeľ urobiť v tomto a budúcom roku. Jeseň 2012 je jasná, v auguste, keď najskôr môže prísť nový riaditeľ, už budú dané objednávky do výroby a robiť nejaké zásadné zmeny v jesennej sezóne je prakticky nemožné. Niektoré formáty sa dajú vymeniť, nahradiť, ale netvorí to ešte vlastnú tvár televízie. „Dobeh“ televízie je z hľadiska dramatickej tvorby viac ako dve sezóny, z hľadiska zábavných formátov a tvorby, ktorá nie je natoľko autorská a tvorivá, je kratší.
Čo nesmie chýbať v obsahu televízie?
Verejnoprávna televízia musí mať vlastný dramatický seriál. Neviem si prestaviť, že by fungovala bez toho. Postup má svoje pravidlá. Najskôr je tvorivá časť – námet, scenáre a potom nasleduje predrealizačná a realizačná fáza formátu. Tento postup sa nedá znásilňovať ani urýchľovať bez dosahov na kvalitu.
Ak by ste sa stali šéfom RTVS, kedy bude možné pozorovať zmeny vo vysielaní?
Verím, že niektoré zmeny budú viditeľné prakticky okamžite. To, čím sa televízia vizualizuje. Minimálne v kreatívnej oblasti a dizajne televízie. V tom, kto ju prezentuje, ako vyzerá grafika, s akými technológiami sa pracuje. To sa dá zodpovedne urobiť za niekoľko týždňov až mesiacov. Nehovorím, že idem ako prvé meniť logo, ako to bolo zvykom dosiaľ. Nie som búrač vecí, ktoré fungujú a nie sú základným problémom.
Čo urobíte ako prvé?
Mám v hlave pripravené niektoré možné scenáre vývoja, s niekým aj prediskutované. Ale nie som v situácii, že by som sa pripravoval na to, že budem riaditeľom a všetko mám isté a pripravené. Najskôr je potrebné analyzovať stav vecí zvnútra organizácie. Cieľom by mala byť v spomenutej oblasti vianočná grafika. V ďalšom roku by už prirodzene celá vizualizácia televízie mala byť dielom nového manažmentu.
Viete si na obrazovkách predstaviť komerčne úspešné veci?
Viem, mnohokrát sú kvalitné. Sú programy, ktoré do STV patria, vysiela ich aj BBC, ORF, Česká televízia. Aj takéto formáty by STV mala mať, ako príklad som už predtým uviedol Let´s Dance, ktorý vysielala aj Česká televízia a na obrazovky STV by logicky patril, ale nikto sa oň intenzívne nezaujímal a tak formát prirodzene skončil v rukách Markízy. Fungoval vo väčšine verejnoprávnych televízií v Európe, okrem STV. Sú mnohé dostupné silné formáty verejnoprávneho charakteru, ktoré STV nemá, a verím, že ich môže mať.
Prekáža vám, že Dvojka je odkladiskom programov z Jednotky a zhlukov najrôznejších programov. Ako si predstavujete jej jasný formát?
Dvojka by nemala cítiť zásahy odpadu z Jednotky. Je to jediný a ideálny priestor na plnenie verejnej funkcie z pohľadu záujmových skupín, náročného diváka, vecí, ktoré má RTVS v zákone jasne definované a robia to všetky televízie veľmi podobným spôsobom. Obsah Dvojky je čiastočne aj dedičstvom toho, že Trojka neuspela finančne. Šport na Jednotke aj na Dvojke v praxi devastuje štruktúru oboch programových služieb. Buď sa s ním vyrovnáme tak, že dostane vlastný priestor, alebo vstúpi do štruktúry v nových podmienkach.
Chcete teda šport na Trojke?
Nedovolím si to takto povedať, lebo na to nie sú peniaze, ale logicky to nebol zlý koncept, ak by bol obsahovo dotiahnutý. Zjednodušene, Jednotka by bola plnoformátová, Dvojka pre náročných, Trojka šport. Dnes už je však situácia iná. STV už stráca monopolné postavenie pri nákupe športových práv.
Hoci prioritou RTVS nie sú čísla sledovanosti, podiely na trhu sa pohybujú až príliš nízko, Jednotka má okolo desať percent, Dvojka okolo dvoch…
Nedá sa to ignorovať. Bez diváka televízia nejestvuje. Sledovanosť nie je primárny cieľ, ale je to nevyhnutné na to, aby televízia diváka mala a vedela si ho udržať. Ak nie, stráca sa zmysel aj poslanie verejnoprávnosti. Sú povedzme orientačné, ale rešpektované pravidlá, pokiaľ verejnoprávna televízia nemá podiel na trhu okolo 15 percent, neplní poslanie masmédia, to sa už deje. Slovenská televízia v rámci Európskej vysielacej únie patrí medzi najmenej výkonné televízie.
Pri akých číslach by ste boli spokojný?
Ak televízia preukáže, že sa odrazila od dna a čísla sa začínajú stabilizovať a stúpať a verím, že pre každého by to bol veľmi dobrý signál, lebo už aj to je ťažké urobiť. Primárny cieľ Dvojky nie je sledovanosť, ale kvalitne formátovaná televízia, ktorá prináša kvalitu, obsah a hodnotu. Zvýšenie na Jednotke musí byť legitímne a zarezonovať. Sľúbiť zvýšenie na 15 percent za jeden rok je veľmi odvážne.
Aké neproduktívne náklady máte v pláne škrtať?
Tie, ktoré v televízii tvoria väčšinu. Časť fixných, časť variabilných nákladov. Dá sa pracovať aj s vecami, ktoré sú predražené. V živote som redukoval počty zamestnancov vo viacerých inštitúciách, aj v televízii. Prepúšťať kvalitných a tvorivých ľudí nie je jediná cesta. Neproduktívne náklady, to nie sú len zamestnanci. Čím viac vidím do nákladovej štruktúry, vidím aj iný priestor.
Ak by ste sa stali šéfom RTVS, chcete tam mať ľudí lepších ako konkurencia. Akých?
Dobrých ľudí určite získať chcem, konkrétny však nebudem. Viem si predstaviť, aký by to mal byť tím, ale s nikým nie som vecne dohodnutý. Komunikujeme spolu pravidelne. Mnohí aj v súčasnosti pracujú v Slovenskej televízii alebo v rozhlase.
Čím chcete nalákať tých, ktorí tam zatiaľ nepracujú?
Takisto ako ostatných, prirodzene aj na moju víziu. Finančne je problém vždy, ale dá sa riešiť. Ale opakujem, nepredbiehajme, stále tam nie som.
Budete spolupracovať aj s ľuďmi z Českej republiky?
Vôbec to nevylučujem. S Petrom Dvořákom komunikujem pravidelne, v niektorých témach nemáme tabu.
V RTVS podľa vás absentuje systém hodnotenia programov aj zamestnancov. Ako rýchlo by ste ho zaviedli?
Čo sa týka programu, hodnotenie výkonnosti, kvality a diváckych preferencií musí byť prakticky hneď. Treba vybudovať, čo bolo v televízii zanedbané alebo redukované. Systém hodnotenia zamestnancov je štandardný model manažérskej práce a môže pohodlne fungovať už od začiatku budúceho roku.
Spravodajstvo chcete sfunkčniť technicky aj profesionálne. Kde nájdete kvalitných a praxou overených ľudí, ktorí budú chcieť pracovať v RTVS?
Spravodajstvo je jedna z kľúčových oblastí, kde sú problémy. Vždy bol problém nájsť na nejaký objem spravodajstva kvalitných ľudí. Najlepšia cesta je vychovať si vlastný dorast, mať lavičku náhradníkov. Základný princíp je, že profesionálov a odborníkov sa nesmieme vzdať, lebo za nich nie je okamžitá náhrada. Preto sa perspektívne poobzerám aj po ľuďoch v iných médiách.
Pôvodná tvorba v súčasnosti v RTVS absentuje. Ako ju chcete opäť rozbehnúť?
V projekte mám centrum vývoja formátov a projekt mobilizácie kreatívneho prostredia. Prirodzene je chybou, keď slovenský film získa ocenenie na filmových festivaloch a partnerom nie je Slovenská televízia, tak to nemôže byť. Musí o tom projekte vedieť prvá a byť pri ňom. Námety končili v komerčných televíziách, musí sa snažiť, aby jej ponúkli tvoriví ľudia spoluprácu ako prvej. Za prostriedky získané na základe zmluvy so štátom, má podporovať najmä takéto projekty.
Budete pokračovať v projekte mediálneho komplexu?
Existujú rôzne projekty, alternatívy. Treba ich vyhodnotiť a podľa nich sa rozhodnúť – hodnotenie zvonku je predsa len nezainteresované a skreslené. Administratívna budova Slovenskej televízie nie je prevádzkyschopná. Priestor Slovenského rozhlasu je veľmi neekonomický. V rozhlase je výnimočná koncertná sála a technológie v televízii sú funkčné a výnimočné a nesúvisia s administratívnou budovou. Riešenie nie je jednoduché. Rozhodnutie musí padnúť čo najskôr.
Je plat generálneho riaditeľa vo výške štvornásobku priemernej mesačnej mzdy spolu s odmenou dostatočným ohodnotením pre generálneho riaditeľa RTVS?
Je to neporovnateľné s generálnymi riaditeľmi ostatných televízií. V porovnaní s trhom televízií to nie je dostatočné ohodnotenie, na druhej strane v porovnaní s trhom na Slovensku asi áno. Pre mňa to nie je primárna motivácia.
Nebude popri televízii rozhlas na vedľajšej koľaji?
Rozhlas neignorujem, ale najväčšie očakávania verejnosti a divákov smerujú viac k televízii. Nie je to tak, že by v rozhlase neboli veci, ktoré sa dajú robiť inak a nedalo by sa o priazeň poslucháča bojovať významnejšie. Nad niektorými službami je otáznik – ale primárne to nie je medializované Rádio_FM. Je otázne, či niektoré patria na internet alebo do éteru a, naopak, či sú tam všetky služby, ktoré by tam mali byť. Rozhlas si však nevyžaduje nejaký dramatický necitlivý zásah.
Čo spravíte s webmi rozhlasu a televízie?
Ako užívateľ vidím, že to nefunguje, ale musím to vidieť zvnútra. To, čo sa už urobilo, čo sa dá použiť z pohľadu zmluvných vecí. Web zo zákona nepatrí k základných úlohám RTVS, ale je to nevyhnutné rozvíjať. Bez toho nemôže fungovať žiadna programová služba.
Nového generálneho riaditeľa zvolia poslanci, Smer má v parlamente väčšinu. Bude to politické rozhodnutie?
Zákon nie je šťastne nastavený v tom, že riaditeľa volí parlament. Ja si však osobný lobing u poslancov nerobím, neobieham parlament. Uvidíme, čo nakoniec zaváži. Desať rokov je dosť dlhý čas na to, aby vedel niekto zmerať, ako sa správalo spravodajstvo a publicistika, formáty, ktoré majú blízko k politikom v Markíze alebo v Exprese. Nestalo sa, že by niekto tvrdil, že sme niekomu výrazne nadržiavali. Ľudia, ktorí sú dnes v parlamente alebo sú blízko politike, vedia veľmi dobre, ako to fungovalo za mojej éry a mohlo by to pomôcť.
Máte medzi poslancami Smeru priateľov?
Medzi poslancami Smeru mám dobrých známych. To mám v celom politickom spektre. Väčšinu politikov osobne poznám, najmä tých, ktorí sú v politike dlhšie. V televízii aj v rádiu sme mali formáty diskusií, takže som sa s nimi prirodzene stretával. S máloktorými si však tykám.
S kým zo Smeru si tykáte?
To sa nepatrí hovoriť, ale veľa ich nie je. S pánom premiérom si netykám, s ministrom kultúry áno, sme kolegovia z televízie.
Hovorili ste spolu o vašej kandidatúre?
Takúto tému sme nemali. S pánom premiérom som vôbec nebol.
Minister kultúry vraj k vám má blízko…
Neviem to objektívne posúdiť.
Nebudete Smeru zaviazaný, ak vás zvolia za riaditeľa?
Zatiaľ som sa nikomu necítil zaviazaný a vedel som odísť, keď som cítil, že by som niekomu mal byť až veľmi zaviazaný – zviazaný.
Koho z kandidátov na post vnímate ako svojho najväčšieho súpera?
Z mediálneho pohľadu je to Jaroslav Rezník, skúsený človek. Nepatrí sa mi hodnotiť kandidátov a ich projekty, videl som ich viacero, niektoré ma inšpirovali.
Čo budete robiť, ak sa šéfom RTVS nestanete?
Čas ukáže. Nemám jazykové bariéry a pomáha mi sloboda, ekonomicky aj sociálne. Stále budem pracovať na projektoch, ktoré sú ekonomicky zaujímavé, a pritom nie sú mediálne. Aj práca pre zahraničie alebo v zahraničí môže byť mimoriadne atraktívna. Povedzme, že som v kontakte aj so silnými mediálnymi hráčmi v zahraničí, ale to opäť nie je nič nelogické vo väzbe na moju profesionálnu históriu.