Zástupca rádiológov Ernest Urban hovorí, že radikálnym krokom nechceli ochromiť chod nemocnice, ale chceli upozorniť na platovú diskrimináciu. Na vyššie platy od apríla podľa zákona majú nárok len sestry, nie laboranti a ostatní zdravotnícki pracovníci. Teraz počkajú, ako zareaguje vláda i Ústavný súd, ktorý pozastavil výkon zákona. „Nie sme horší ako sestry. My sme sestrám nechceli zobrať nič, my sme sa len chceli dorovnať. A bola to jedna z možností, Zákonník práce nám to umožňuje – nepáči sa mi v práci, nepáči sa mi ohodnotenie, akú mám jedinú možnosť – podať výpoveď,“ vysvetľuje nátlakovú akciu Urban.
S vedením nemocnice budú ešte rokovať. Zatiaľ však musia veriť sľubom žilinskej župy, ktorá je zriaďovateľom nemocnice. Tá tvrdí, že ak zdravotné poisťovne nemocnici pridajú, zvýši platy všetkým.
„Stiahnutím výpovedí sa ten problém určite nekončí. Treba sa pozerať na skupinu zdravotných zamestnancov, ktorí boli diskriminovaní v celku, nie je to len jedna skupina, skutočne sa to týka aj laborantov, fyzioterapeutov a ďalších skupín,“ hovorí riaditeľka Hornooravskej nemocnice Eleonóra Kadlečíková.
Laborantov zastupuje komora medicínsko-technických pracovníkov. Jej prezidentka Jana Strapková tvrdí, že podobné nátlakové akcie ako bola v Trstenej, neplánujú. Rokovaním a dohodami chcú dosiahnuť, aby bol vytvorený jeden spoločný zákon o minimálnych mzdových požiadavkách pre všetky skupiny zdravotníckych pracovníkov. Očakávajú ďalšie stretnutie s ministerkou zdravotníctva aj so všetkými komorami.
Hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Čižmáriková potvrdila, že o požiadavkách komory rezort vie a súhlasí s tým, že úprava zákona je potrebná. „Ministerstvo zdravotníctva sa bude touto otázkou zaoberať. Musíme však počkať na rozhodnutie z Ústavného súdu, pretože ministerstvo chce tvoriť takú legislatívu, ktorá bude v súlade s ústavou,“ povedala Čižmáriková.