Poradca ministra financií Anton Marcinčin tvrdí, že do istej miery je za výpadkom peňazí aj kolaps vo výbere daní z úvodu roka. Peniaze totiž štátu chýbajú najmä pri dani z pridanej hodnoty, a to napriek tomu, že rezort očakáva nárast spotreby domácností. Je možné, že v čase, keď daniari nemali prehľad o daňových pohľadávkach a záväzkoch, prišiel štát o dodatočné peniaze, čo preveruje aj polícia.
Keďže daňový systém bol opäť spustený až po marcových voľbách, možný nárast daňových trestných činov sa na štatistikách zatiaľ neprejavil. K ďalším okolnostiam prípadných daňových podvodov z úvodu roka sa polícia zatiaľ nevyjadruje. „Do vznesenia obvinenia konkrétnym osobám, zastavenia, prerušenia, prípadne ukončenia vyšetrovania nebudeme k prípadu poskytovať žiadne informácie,“ reagovala včera hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Baloghová.
Polícia preveruje v súvislosti so zavádzaním nového informačného systému na finančnej správe, pri ktorom došlo k daňovému kolapsu, aj firmy, ktoré mali cez viaceré osoby väzby na bývalého ministra financií. „Úrad boja proti korupcii Prezídia Policajného zboru začal 21. marca tohto roku trestné stíhanie vo veci pre podozrenie z trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. V prípade nie je obvinená konkrétna osoba,“ dodala bez ďalších podrobností Baloghová.
Stanovisko vtedajšieho ministra financií Ivana Mikloša (SDKÚ) k celej záležitosti sa zatiaľ nepodarilo získať.
Poradca súčasného ministra financií Anton Marcinčin tvrdí, že rezort momentálne neanalyzuje, do akej miery zapríčinila výpadky na dani práve nefunkčnosť daňového systému z úvodu roka. „Toto má na starosti riešiť polícia. Čo môžem potvrdiť, je fakt, že podnikatelia mohli zneužiť túto situáciu. Je to racionálne správanie podnikateľa, využiť všetky možnosti na to, aby si zarobili peniaze navyše,“ hovorí Marcinčin. V rámci výjazdov monitorovacej skupiny, ktorej bol Marcinčin začiatkom roka pri kolapse daniarov členom, sa stretol s mnohými prípadmi, keď podnikatelia dostávali dvakrát vratky DPH. „Samotné pracovníčky daňových úradov tvrdili, že ak by sa niektorí podnikatelia sami neprihlásili a nechceli to vrátiť, nemali by sa k tomu ako dopátrať,“ uzatvára Marcinčin.
To, že štát má na DPH menej peňazí aj pre kolaps u daniarov, si myslia aj politici. „Myslím si, že chaos, ktorý bol spôsobený zavádzaním nového daňového systému, mal určite sčasti dopad na tento stav,“ povedal opozičný poslanec Igor Matovič (OĽaNO). Predseda kresťanských demokratov Ján Figeľ tvrdí, že strana bola kritická k tempu prijímania novej legislatívy a prechodu na nový systém už za vlády Ivety Radičovej. Poslanec Róbert Madej (Smer) si myslí, že únik na daniach vznikol do určitej miery aj nekompetentným riadením Daňového riaditeľstva v minulom období. Podľa Dušana Jarjabka (Smer) daňový systém nie je úplne v poriadku ešte ani teraz. „O koľko peňazí kolaps na daniach pripravil krajinu, sa dozvieme zrejme až na konci roka,“ dodáva.
Podľa analytika Tomáša Púchleho z Nadácie F. A. Hayeka je výpadok štátneho rozpočtu príliš veľký na to, aby sa dal prisúdiť len nefunkčnému daňovému systému zo začiatku roka. „Príčin je viacero. Slováci začali šetriť. Vzhľadom na neistú ekonomickú situáciu a možnosť ďalšieho prepúšťania je to prirodzená reakcia. Dôsledkom pre štátny rozpočet je zníženie výberu najmä spotrebných daní a DPH,“ upozorňuje Púchly. Júlová daňová prognóza však proti odhadom z februára očakáva nárast nominálnej spotreby domácností o 1,1 percenta, na 4,3 percenta.
Za nižšími príjmami z daní oproti plánom minulej vlády sú v najväčšej miere nižšie príjmy z DPH. Z hľadiska ďalších výpadkov nasledujú spotrebné dane z palív a tabaku a dane z príjmov fyzických osôb. Ministerstvo financií je pod súčasným vedením konzervatívnejšie v odhadoch výberu DPH nielen na tento rok, ale aj na ďalšie roky. Najmä preto rezort oproti februárovej daňovej prognóze očakáva, že na daniach a odvodoch príde štátu a samosprávam v roku 2013 menej spolu o 150,6 milióna eur, v roku 2014 menej o 164,6 milióna eur a v roku 2015 má výpadok dosiahnuť 224,3 milióna eur. Menej z DPH má prísť v čase, keď vláda musí znižovať deficit verejných financií z tohtoročných 4,6 percenta výkonu ekonomiky pod tri percentá v roku 2013. Následne musí ísť schodok podľa pravidiel Bruselu, prijatých pre dlhovú krízu, ešte nižšie.