Mladosť ako hlavná prekážka. V práci

Firmy sa o ľudí, ktorí len nastupujú na pracovný trh, nebijú. „Aktuálne evidujeme asi 7 200 firemných pracovných ponúk, no pre absolventov je len pätina z nich,“ hovorí Lucia Burianová z pracovného portálu Profesia.sk.

Sociologička Zuzana Kusá považuje nezáujem firiem o mladých za „ekonomicky logický“. „V zlých časoch, keď si môžu vyberať medzi desaťtisícmi zacvičených, schopných a zručných pracovníkov, nemajú predsa dôvod siahať po ľuďoch bez praxe, ktorým sa treba venovať a ktorí majú nižší pracovný výkon,“ hovorí.

Globálna ekonomika podľa nej navyše spôsobuje, že zo slovenských fabrík sa stávajú „ľahko prenosné subjekty“. Menší domáci zamestnávatelia sa zase obávajú o vlastnú budúcnosť a investovať do začiatočníkov s tým, že sa im vklad raz vráti, sa im nevyplatí.

 Prečítajte si komentár Mariána Repu Čo s mladými? .
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti vidí ďalší problém v tom, že počas krízy firmy nevytvárajú nové „nezabehané“ pracovné pozície, v ktorých je aj zaučený pracovník v podstate nováčik, a preto sa v nich môže uplatniť aj absolvent. V bežných podmienkach majú podniky zamestnancov len „na doraz“, takže z tých sa popri svojej práci nikto nemá čas venovať elévom. „Firmy nie sú charitatívne organizácie, ich cieľom je produkovať zisk,“ zdôrazňuje.

Okrem toho zamestnávaniu mladých bránia aj ich špecifické problémy. „Zakladajú si rodiny, potrebujú splácať hypotéky. Aj preto, nielen z neskromnosti, majú často premrštené mzdové nároky. Aj na mladé ženy zamestnávateľ vždy hľadí podozrievavo. Ak nemajú deti, tak ich asi v najbližšom čase chcú mať. A ak ich už majú, tak budú často vypadávať z práce…“ opisuje Páleník začarovaný kruh.

Ďalšou bariérou zamestnávania mladých je školský systém. „Naše školstvo produkuje neužitočných absolventov. Je nemysliteľné, aby štát každoročne zo škôl vychrlil desaťtisíce absolventov a viac sa o nich nezaujímal,“ mieni sociológ Stanislav Buchta. Pripomína, že o neprepojenosti školských osnov s potrebami praxe sa roky len hovorí a nijaký pokrok nenastáva. Školy podľa neho nedokážu rozvinúť v mladých kľúčové zručnosti, ako schopnosť samostatne riešiť problémy, učiť sa, pracovať v tíme či komunikovať s inými. Nemôžu sa riadne naučiť remeslo, keďže učilištia zanikli. Často nie sú „pripravení na dospelosť“ a ochotní pracovať tvrdo a pravidelne v daných podmienkach.

Aké sú východiská z tejto situácie? „Musí pomôcť štát. On by mal vytvoriť podmienky, aby sa mladý človek po skončení školskej dochádzky alebo absolvovaní vyšších škôl mohol zamestnať,“ tvrdí Buchta. Latentná vysoká nezamestnanosť mladých je podľa neho veľmi nebezpečný jav. „Ak sa v tomto smere nič nezmení, nastúpia sociálne problémy. Pribudne nám mladých alkoholikov, drogovo závislých, kriminálnikov,“ varuje.

Samotní mladí, prípadne ich rodičia by sa podľa Buchtu mali pri výbere školy orientovať na tie, ktoré im môžu dať šancu budúceho zamestnania. Pripúšťa však, že aj to v dnešnej nestabilnej dobe zložité, pretože záujem zamestnávateľov je premenlivý a závislý od situácie na trhu. A čo sa týka mladých bez kvalifikácie či neochotných pracovať, vláda podľa neho musí konečne „pichnúť do osieho hniezda“ a začať riešiť problémy, ktoré jej predchodkyne vyše dvadsaťročie zanedbávali. „Sociálny systém treba zmeniť tak, aby ľudí motivoval prácu si hľadať a nachádzať. Nie aby sa jej učili vyhýbať,“ odporúča.

Páleník navrhuje postupovať oddelene, teda iné páky uplatniť na nezamestnaných vysokoškolákov z väčších miest a iné na nekvalifikovaných ľudí z chudobného vidieka. „Na pomoc prvej skupine by som zefektívnil súčasný zle nastavený inštitút absolventskej praxe. Pre druhú by bolo vhodné rozbehnúť inkluzívny trh,“ hovorí s tým, že inkluzívne podniky by boli malé, lokálne pôsobiace firmy, ktoré by realizovali iba objednávky menšieho rozsahu a z troch štvrtín zamestnávali len ľudí z istých cieľových skupín – takých, ktorých nikto zamestnať nechce, či ktorí nikdy, alebo už roky nepracovali.

Zdroj: Profesia.sk