Aké úlohy má plniť? Kým na Západe verejnoprávne médiá poznajú svoje zadanie a tomu sa prispôsobuje i výber manažérov, u nás je to naopak. To, ako bude RTVS vyzerať, si zakaždým určuje nový riaditeľ. Podľa expertov je načase, aby sa aj u nás začala o RTVS diskusia.
Dôkazom, že súčasný model verejnoprávneho média nefunguje, je aj prezentácia 11 uchádzačov o miesto nového šéfa RTVS. Predkladali koncepcie, ktoré šli neraz z extrému do extrému. Jednému vo verejnoprávnej televízii stačili dva vysielacie kanály, iní chceli tri, ďalší dokonca štyri. Jeden navrhol tretí kanál športový, druhý detský. Niektorí chceli viac športu, iní by ho ani nevysielali. Každý riaditeľ si tak STV mení podľa seba a jeho nástupca zase väčšinu toho zruší.
Prečítajte si komentár Martina Krna Bez objednávky.
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Prezident Mediálneho inštitútu Andrej Zmeček vidí chybu v tom, že sa ľudia síce cez koncesionárske poplatky skladajú na chod RTVS, ale nikto zatiaľ nestanovil, čo za to majú dostávať. „Niekto by mal povedať, na čo verejnoprávne inštitúcie vlastne slúžia a na čo sa peniaze vyzbierané od občanov majú použiť,“ hovorí odborník na médiá. Chýba mu zadanie alebo spoločenská objednávka, čo má verejnoprávna inštitúcia spĺňať.
Podobný názor má i mediálna analytička Zuzana Mistríková. „Je naozaj čudné, že od uchádzačov o post riaditeľa RTVS očakávame, aby sami sebe naformulovali zadanie. Zákon síce stanovuje, čo má médium verejnej služby robiť, lenže – i vzhľadom na nedoriešenie financovania – vždy musí dochádzať k stanoveniu priorít a kritérií. A o tých sa nediskutuje,“ vysvetľuje Mistríková. Lenže to by sa podľa nej musel zmeniť aj postoj politikov, ktorí sa k verejnoprávnym médiám po celý čas stavajú nezodpovedne. „A potom čakáme, že konečne príde osvietený riaditeľ, ktorý zo zdecimovaného média na okraji záujmu verejnosti spraví BBC,“ dodáva Mistríková.
Štát alebo celospoločenská diskusia by mali stanoviť napríklad to, ako má RTVS vyzerať o tri-štyri roky, čo s digitalizáciou, koľko má byť televíznych kanálov, koľko priestoru má dostať zábava, šport alebo kultúra, koľko na to treba peňazí, akým témam sa venovať, čo sú priority a podobne.
Podľa Zmečeka by takýto model zjednodušil i následné hodnotenie šéfa verejnoprávnej inštitúcie. Dalo by sa totiž skontrolovať, či zadané úlohy splnil. „Dôležité je, aby za to niekto niesol zodpovednosť. Kto ju má dnes? Manažér, ktorý robí to, čo si sám navrhol? U nás ho hodia do vody a čakajú, čo sa stane. Nikto pritom nevie, ako tá televízia bude vyzerať o pár rokov. Zodpovednosť by nemal niesť len manažér, ale aj ten, kto si uňho tú službu objednal,“ zdôrazňuje Zmeček.
Dôsledkom chýbajúceho zadania je, že každý vidí úlohy RTVS v niečom inom. Exriaditeľka Miloslava Zemková, ktorú parlament v júni odvolal, spolu s opozíciou stále opakovala, že RTVS zbavila 46 miliónov eur straty. „To však nie je úlohou verejnoprávnej inštitúcie. Je dôležitejšie ušetriť, alebo vyprofilovať televíziu?“ porovnáva Zmeček.
Scestné je podľa Zmečeka aj to, ak sa za hlavný ukazovateľ úspechu verejnoprávneho média pokladá sledovanosť. Vedie to k tomu, že jeho vedenie potom hľadá také formáty, ktoré ju zvyšujú, hoci na plochu verejnoprávnej inštitúcie nepatria. Tak ako keď si niekdajší riaditeľ STV Richard Rybníček v roku 2004 pomohol speváckou súťažou Slovensko hľadá Superstar, ktorú v iných krajinách a neskôr i u nás vysielajú výlučne komerčné televízie.
Zmeček si myslí, že by sa k vyššej sledovanosti malo dospieť opačne – dávať skôr niečo výnimočné, to, čo diváci v komerčných televíziách nenájdu. „Verejnoprávne médiá by mali odrážať súčasnosť a vytvárať alternatívny priestor. Robiť to, čo nie je zaujímavé pre súkromných vysielateľov. Pokiaľ by fungovali dobre, tak je stav našej spoločnosti úplne iný. Občania by takú inštitúciu viac rešpektovali. To, že sa na ňu skladajú, a ona nefunguje, je vážna chyba,“ zhrnul Zmeček.
Hovorca ministerstva kultúry Jozef Bednár tvrdí, že hlavné úlohy verejnoprávneho vysielateľa sú zadefinované v zákone o RTVS. „Ich prípadné predefinovanie by nemalo byť úlohou štátu, keďže to by sme sa vrátili pred rok 1989, ale malo by vyjsť z odbornej diskusie,“ tvrdí Bednár. Ako však dodáva, rezort chce diskusiu otvoriť. Začiatkom budúceho roka zorganizuje odbornú konferenciu, ktorá sa bude venovať práve tejto téme. Závery konferencie sa následne zohľadnia pri tvorbe legislatívy.
O tom, čo s verejnoprávnymi médiami, sa v západnej Európe debatuje už 20 rokov. U nás bola snaha o takú diskusiu v 90. rokoch, no potom sa táto otázka celkom odsunula.