Na to, že v Tatrách panuje nelogické dvojvládie, upozorňujú environmentalisti a ochranári už roky. Správa TANAP-u a Štátne lesy TANAP-u sú totiž organizácie, ktoré sledujú úplne odlišné ciele. Aktivita leží na pleciach lesníkov, kým administratíva na Správe TANAP-u. Tá však v skutočnosti nemá rozhodovacie právomoci. Problémom je, že chránené územia nemajú právnu subjektivitu, čo ich oproti lesníkom alebo úradníkom znevýhodňuje.
„Sú to akoby skupiny nejakých terénnych pracovníkov, ktorí tam kosia lúky a dozerajú na turistov, vyjadrujú sa k žiadostiam o výnimku z piateho stupňa ochrany, ale ich stanovisko nie je záväzné. Takže tí ľudia, ktorí to prostredie národného parku najlepšie poznajú, o ňom vôbec nerozhodujú. Rozhodujú úradníci, ktorí ani nemusia vedieť, ako vyzerá smrek alebo lesná kalamita, no majú potrebnú pečiatku. Právomoc by bolo treba preniesť na správu národných parkov,“ naznačil už vlani v rozhovore pre Pravdu Michal Wiezik, ekológ z Technickej univerzity vo Zvolene. Podobne ako v TANAP-e to z pohľadu kompetencií vyzerá i v ostatných národných parkoch.
Podľa Hubu sú skutočným pánom v Tatrách Štátne lesy TANAP-u s neporovnateľne vyšším rozpočtom, majetkami, výskumnou stanicou a právnou subjektivitou, no najmä s reálnymi právomocami. Ako pripomenul, zákon hovorí, že funkcia ochrany prírody je v národných parkoch nadradená nad všetky ostatné. A podľa kompetenčného zákona má ochranu prírody na starosti ministerstvo životného prostredia. Lenže realita je iná.
Aby vyriešil „kompetenčnú schizmu“, Huba už na septembrovú schôdzu parlamentu pripravuje novelu kompetenčného zákona. Právomoci v oblasti ochrany prírody v nej navrhuje zveriť do rúk ministerstva životného prostredia. Správy národných parkov by mali dostať právnu subjektivitu, čím by sa stali skutočnými správcami. „Aby neboli len bezzubými štatistami, neschopnými reálne zabrániť devastácií chránených území,“ vysvetlil Huba s tým, že takto to funguje i v susedných krajinách.
Nestačí však upraviť iba kompetenčný zákon. V národných parkoch sa totiž „bijú“ aj zákony. Platí v nich zákon o ochrane prírody aj zákon o lesoch, ktoré si často odporujú. Huba preto navrhuje zmeny aj v tejto legislatíve.
Na otázku, či ministerstvo životného prostredia podporuje túto iniciatívu, jeho hovorca Maroš Stano odpovedal, že nechcú problém riešiť čiastkovými novelami, ale komplexne – novým zákonom o ochrane prírody. Preto údajne vznikla pracovná skupina z predstaviteľov rezortov životného prostredia a pôdohospodárstva. Má zladiť nielen kompetencie, ale aj finančné a ďalšie dosahy pôsobenia národných parkov a ich plánovanej zonácie.
„Na túto tému pripravujeme v septembri odbornú konferenciu a diskutovať sa bude na úrovni zelenej tripartity. Hľadáme čo najlepší model fungovania národných parkov. Výsledkom diskusie teda môže byť aj ich právna subjektivita,“ uviedol Stano.
Rezort pôdohospodárstva sa však už tak ústretovo nevyjadril. „Na túto tému nebolo zatiaľ žiadne rokovanie s ministerstvom životného prostredia. V prípade Štátnych lesov TANAP-u a Správy TANAP-u ide o dve samostatné organizácie, ktoré plnia úlohy podľa osobitných zákonov,“ vyhlásila tlačová tajomníčka rezortu Zuzana Gulová.
Huba je presvedčený, že netreba čakať, kým sa ministerstvá na niečom dohodnú. „Netreba žiadne konferencie, stačí opraviť pár paragrafov,“ zhodnotil ochranár. Podporu mu vraj sľúbili už viacerí opoziční poslanci.