Treba medvede strieľať alebo chrániť?

Je medveďov veľa alebo málo? Treba ich strieľať alebo chrániť? Ako vždy, inak odpovedajú poľovníci a inak ochranári. Zatiaľ čo poľovníci tvrdia, že sa medvede premnožili a mali by sa loviť, podľa ochranárov sú stále ohrozeným druhom a ich stretnutiam s ľuďmi by sa malo zabrániť inými prostriedkami. Po odstrele však volajú nielen poľovníci, ale aj viaceré obce, ktoré si s medveďmi nevedia rady. Obavy už majú i turisti, hubári či výletníci. Rezort životného prostredia napriek tomu odstrel považuje za krajné riešenie.

07.09.2012 12:00
medveď Foto:
Ilustračné foto
debata (79)

Spor medzi poľovníkmi a ochranármi opäť ožil v posledných dňoch, keď sa medvede zatúlali až k hraniciam hlavného mesta, teda do oblasti, kde by sa vôbec nemali vyskytovať. A správy o tom, že sa približujú k obývaným územiam, prichádzajú aj z ďalších kútov Slovenska.

Riaditeľ kancelárie Slovenskej poľovníckej komory Imrich Šuba je presvedčený, že sa medvede premnožili, a preto by sa mal povoliť ich odstrel. „Je logické, že ak je jedincov nejakého živočíšneho druhu málo, treba ho chrániť, aby prežil. Keď však už nie je ohrozený a jeho početnosť vzrástla, treba pristúpiť k jeho regulácii,“ vysvetlil. O tom, že je medveďov veľa, svedčia podľa neho posledné hlásenia o ich výskyte – prípady, keď sa zatúlali blízko k ľuďom či dokonca napadli lesníkov.

„Keď poľovníci vidia v jednom revíri naraz až 16 medveďov, nemožno tvrdiť, že ich je stále málo,“ hovorí Šuba a kritizuje ochranárov s tým, že oni nemajú nijakú zodpovednosť.

Riešenie vidí v tom, aby ministerstvo životného prostredia povolilo lov na medveďa. Výnimočné prípady, keď rezort schválil odstrel niekoľkých kusov tejto zveri, totiž za lov nepovažuje. „To je skôr poprava, lebo tie medvede sa nestrieľajú v lese, ale pri kontajneroch,“ zdôvodnil Šuba.

Podľa neho sa podobne ako medvede premnožili aj rysy, ktoré sú už 12 rokov chránené. Z jednotlivých regiónov sa údajne ozývajú poľovníci so žiadosťami, aby sa obnovili kvóty na povolený odstrel týchto šeliem. „Odkedy sa rysy nelovia, nikto ich nespočítava. Pritom ich je veľa a robia škody. Chodia nám na ne sťažnosti. Pri Veľkom Krtíši napríklad vykántrili populáciu srnčej zveri,“ upozornil Šuba, ktorý predpokladá, že sa v budúcnosti premnoží aj bobor. „Teraz je chránený, ale raz spôsobí obrovské problémy, ak sa nezobudíme. Stačí sa pozrieť, čo robia bobry v zahraničí.“

Za odstrel sa prihovárajú aj dotknuté samosprávy ako napríklad mesto Vysoké Tatry. Podľa Petra Nováka z mestského úradu totiž nič iné nezaberá. „Myslíme si, že kontajnery nie sú hlavným problémom, tie tu máme už 20 rokov. Náš názor je, že sa medvede premnožili,“ zhrnul Novák. Ako však priznal, tam, kde mesto na kontajnery nasadilo elektrické oplôtky, zvieratá už nechodia. No zo siedmich zariadení, ktoré dostali od Štátnej ochrany prírody, sa im podarilo nainštalovať len tri. Na ich prevádzku sú totiž vysoké náklady, preto ich súkromní majitelia budov odmietajú. „Keby sme takto chceli chrániť všetky kontajnery, museli by sme zvýšiť dane,“ upozornil Novák.

Úrady vo Vysokých Tatrách dostávajú ročne desiatky hlásení o medveďoch. Problém je i v tom, že ak sa odpadkami z kontajnerov kŕmi medvedica, často na to naučí aj mláďatá, ktoré sa potom na miesto vracajú aj v dospelosti. Novák pripomína, že mesto nechcelo medvede strieľať, zo začiatku dokonca na vlastné náklady zabezpečovalo ich odchyt. „Momentálne však nevidíme iné východisko ako odstrel,“ uzavrel Novák.

Ani Erik Baláž z Lesoochranárskeho združenia VLK si nemyslí, že je medveďov málo, no popiera, že by sa premnožili. Také hodnotenie je podľa neho subjektívne, keďže pre niekoho je veľa už 20 medveďov, pre iného sto alebo päťsto. „Nás nezaujíma ich počet. Nielen preto, že sa ani nedá poriadne zistiť, ale hlavne preto, že ide najmä o konflikty medzi ľuďmi a medveďmi. Sú územia, kde je medveďov pomerne veľa a konflikty nie sú, a, naopak, kde ich je málo a ku konfliktom prichádza. Preto navrhujeme, aby sme sa venovali hlavne prevencii a týmto konfliktom zabránili,“ zdôraznil Baláž.

Ako dodal, odstrel nepovažuje za dobrý krok, lebo problém v skutočnosti nerieši. Dôvodom, prečo sa medvede v Tatrách približujú k ľudským príbytkom, je podľa neho to, že ľudia nevedia zabrániť prístupu k odpadkom, ktorými sa medvede kŕmia. „Tie budú prichádzať, až kým odpady nezabezpečia. Inak sa to riešiť nedá. To by sme museli vystrieľať všetky medvede v Tatrách,“ povedal Baláž.

Bývalý zoológ Štátnej ochrany prírody Jozef Chavko si myslí, že sa medveď zbytočne démonizuje. „Je to rovnaké zviera ako jeleň či zajac, patrí do prírody. Medveďov nie je veľa, ale človek ich svojou činnosťou vytláča z ich prirodzeného prostredia,“ hovorí Chavko, ktorý teraz vedie občianske združenie Ochrana dravcov na Slovensku. Uznáva, že sú prípady, keď si tieto zvieratá zvykli na ľudí, takže sú nebezpečné, aj to je však chyba človeka. Preto tvrdí, že k riešeniu treba pristupovať rozumne. Krajina sa stále urbanizuje a medveď stráca životný priestor. „Potom sa nemôžeme diviť, že sú tie strety s človekom stále častejšie.“

Ľudia by si podľa neho mali uvedomiť výhody toho, že v našich lesoch stále žijú divé zvery. „V Česku už medvede nenájdete. U nás sú v lesoch stále spolu s vlkmi, rysmi či orlami. Vidieť ich v divokej prírode je zážitok,“ skonštatoval Chavko. Ako riešenie preto navrhuje elektrické ohrady – na kontajnery, včelíny aj na ohrozené pasienky.

Ministerstvo životného prostredia upozorňuje, že medveďa hnedého nechráni len slovenské, ale aj európske právo. Európska komisia ho zaradila medzi prísne chránené druhy, na ktorých ochranu sa dokonca vyhlasujú chránené územia. Medzi ohrozené druhy preto patrí nielen u nás, ale vo všetkých krajinách EÚ.

„Odstrel medveďa považujeme za krajné riešenie, teda za poslednú možnosť, ako riešiť problém stretov medveďa s človekom. Predovšetkým v situáciách, keď medveď stratí plachosť, ohrozuje ľudí a spôsobuje závažné škody na majetku. Jednou z možností je aj plašenie medveďov pomocou gumových projektilov alebo zabezpečenie kontajnerov alebo miest, kam chodia, elektrickými ohradníkmi. Podľa pozorovaní Štátnej ochrany prírody, ak medvede zistia, že je odpad nedostupný, už sa k nemu nevracajú,“ uviedol rezort v stanovisku. Zároveň pripomenul, že povolenie na odstrel vydávajú vždy len na konkrétne zviera, ktoré ohrozuje ľudí alebo pácha škody.

Pokiaľ ide o rysa ostrovida, ktorý je tiež prísne chránený, ministerstvo tvrdí, že nie je premnožený. „Štatistiky o škodách, ktoré spôsobil, sú veľmi malé. Neevidujeme ani žiadne konfliktné situácie, ktoré by vyústili do nebezpečných stretov rysa s človekom. Je to veľmi plaché zviera, ktoré sa takým stretnutiam vyhýba,“ spresnil rezort.

Medvede pri Bratislave?

Podľa informácií z minulého týždňa sa mal asi 250-kilogramový medveď objaviť i neďaleko Bratislavy. Riaditeľ Kancelárie Slovenskej poľovníckej komory Imrich Šuba hovorí, že sa v tejto oblasti stále pohybujú dokonca dva jedince. Menší z nich sa údajne túla v okolí Borinky, väčší zase pri Svätom Jure. „Jeho stopy vraj videli pri obci Doľany, ale nemusí to byť pravda,“ povedal Šuba. Podľa ministerstva životného prostredia sa však informácie o medveďoch nepotvrdili. Pracovníci Štátnej ochrany prírody ich preverovali, no nenašli žiadne stopy po týchto zvieratách. Rezort nedostal ani nijakú žiadosť tunajších obcí o odstrel medveďa.

Medveď hnedý na Slovensku

* v 30. rokoch mu hrozilo vyhynutie, od 70. rokov sa mu však opäť začalo dariť
* presný počet medveďov nie je známy, odhady hovoria asi o 800 jedincoch
* ministerstvo životného prostredia vlani evidovalo 117 žiadostí o odstrel, odstrelilo sa však iba 5 medveďov
* v tomto roku rezort dostal 51 žiadostí o odstrel, ďalších 52 predĺžil z minulého roka, zastrelených bolo zatiaľ 10 medveďov
Zdroj: Ministerstvo životného prostredia SR

© Autorské práva vyhradené

79 debata chyba
Viac na túto tému: #príroda #ochranári #medveď #Poľovníci #medvede #ochrana zvierat