Reštituent mal pôvodne nárok na ornú pôdu v Rišňovciach. Ako náhradu mu Slovenský pozemkový fond nakoniec dal parcely ornej pôdy v dedinách blízko Nitry a tiež lukratívnejšie zastavané plochy v lokalite Mikov dvor. Tie si od štátu prenajímali podnikatelia, ktorí tu vlastnia budovy, sklady a iné prevádzky. Po tomto prevode sa ocitli v pasci.
„Pozemkový fond dal parcely aj s prístupovými cestami. Teraz sme obkľúčení a odrezaní od budov. Vchádzame do nich po cudzom pozemku. Už čakáme len na to, kedy nás nový majiteľ začne vydierať s nájomným. Môže si tu postaviť plot,“ povedal Rastislav Šišovský, ktorý tu vlastní dielňu.
K prevodu pozemkov došlo k na prelome februára a marca 2012. Podľa zákona mali byť nájomníci informovaní o zmene vlastníka pozemkov. Hovorca pozemkového fondu Ľudovít Kavjak presviedčal, že si splnili túto povinnosť. „Pri návšteve nášho pracoviska bola uvedená skutočnosť nájomcovi oznámená,“ uviedol. Všetci dotknutí nájomcovia to však popreli. Denník Pravda má k dispozícii nahrávku, na ktorej hlas podobný hlasu bývalého riaditeľa Regionálneho odboru pozemkového fondu v Nitre Petra Száraza pred rozhorčenými podnikateľmi priznal, že nikoho neinformovali. Száraz sa k veci pre Pravdu odmietol vyjadriť a odkázal na hovorcu fondu. Nový vlastník pozemkov Miloš Dano telefón nedvíhal.
Štát na tejto reštitúcii podľa všetkého prerobil, pretože žiadateľovi pridelil pozemky pravdepodobne v oveľa vyššej hodnote, než na akú mal nárok. Podľa zistení Pravdy mal žiadateľ Dano reštitučný nárok na 59 hektárov ornej pôdy, ktorá by v tom čase vyšla zhruba na 118-tisíc eur. V skutočnosti len 1,4 hektára v Mikovom dvore má podľa realitných maklérov oveľa vyššiu hodnotu. „Cena sa tu pohybuje na úrovni 60 až 100 eur za štvorcový meter. Je to dobrá lokalita, blízko centra mesta a napojenia na rýchlostnú cestu R1,“ uviedol maklér Juraj Neománi. Cena získaných pozemkov v Mikovom dvore sa dá odhadnúť na 840-tisíc eur. Okrem toho mu fond priklepol ornú pôdu v Alekšinciach, Dolných Štitároch, Malom Cetíne a Horných Krškanoch.
Slovenský pozemkový fond o „výhodnosti“ tohto prevodu uviedol, že oprávnenej osobe sa poskytla náhrada do výšky hodnoty jej reštitučného nároku. „Otázka výhodnosti či nevýhodnosti pre štát pri poskytovaní náhrad v reštitučnom konaní nie je na mieste, nakoľko zákon bol prijatý v snahe zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v rokoch 1948 až 1989,“ odpísal fond.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka tento prevod spolu s ďalšími prevodmi uskutočnenými tesne po marcových voľbách analyzuje a vyhodnocuje možné právne kroky. Pripravuje tiež zmeny v reštitučnom zákone, aby sa predišlo podobným situáciám. „Reštitučný zákon je zatiaľ v štádiu riešenia. Analyzujeme rôzne možnosti jeho úpravy,“ uviedla hovorkyňa ministerstva Magda Tóth Želeňáková.
Spomínané zmluvy podpísala bývalá šéfka pozemkového fondu Eva Šimková a jej námestník Juraj Gál. Obaja boli nominanti strany Most – Híd. Odsúhlasovať reštitúcie tesne po voľbách zakázal prezident, vtedajšia premiérka aj exminister pôdohospodárstva Zsolt Simon (Most – Híd), no rada fondu to nerešpektovala. Šimkovú a Gála vzápätí odvolala druhá Ficova vláda. Po nich sa vymenili takmer dvadsiati riaditelia regionálnych odborov Slovenského pozemkového fondu.