V rebríčku najlepších univerzít Slovensko opäť chýba

Zaostávanie slovenských univerzít za svetovou špičkou pokračuje. Dokazuje to i najnovší rebríček najlepších univerzít sveta Times Higher Education, v ktorom Slovensko nemá ani jediného zástupcu. Aj keď v hodnotení nazvanom The World University Rankings 2012 - 2013 prevažujú americké a britské školy, medzi 400 najlepších sa dostali aj univerzity z Poľska, Česka či Estónska. Podľa odborníkov to odráža kritický stav slovenského školstva, hoci nastavené kritériá naše univerzity znevýhodňujú.

04.10.2012 22:00, aktualizované: 05.10.2012 08:00
štúdium, vysoká škola, študenti Foto:
Ilustračné foto
debata (30)

„Umiestnenie slovenských vysokých škôl zodpovedá realite,“ priznal Pravde prezident Slovenskej rektorskej konferencie Libor Vozár. Zároveň však upozornil, že tento britský rebríček využíva pri hodnotení ukazovatele, ktoré naše školy stavajú do horšej pozície. Hoci 60 percent hodnotenia berie do úvahy výsledky v oblasti vedy a 30 percent zohľadňuje vzdelávacie prostredie, významnú úlohu zohráva i reputácia školy, čo je ako kritérium sporné.

Bez ohľadu na to sa žiadna slovenská univerzita nedostala nielen do svetového, ale ani do európskeho rebríčka Times Higher Education.

Hlavnými dôvodmi, prečo sa naše univerzity zatiaľ v rebríčku Times Higher Education neumiestnili, sú podľa Vozára ich finančné možnosti a odlišná organizácia vedy na Slovensku. Univerzity u nás zápasia s nedostatkom peňazí a značne zúžený majú i prístup k medzinárodným dotáciám.

Z okolitých krajín má zastúpenie vo štvrtok zverejnenom rebríčku česká Karlova univerzita a univerzita v estónskom Tartu. „Česká republika a Estónsko si udržali svojich jediných zástupcov nielen voči rastúcej konkurencii ázijských inštitúcií, ale aj voči množstvu univerzít, ktoré predložili údaje do rebríčka tento rok po prvý raz. Takže to je slušný výkon. Ale konkurencia rastie a ani jedna z týchto krajín si nemôže dovoliť zaspať na vavrínoch,“ povedal podľa agentúry ČTK Phil Baty, šéfredaktor Times Higher Education.

„Univerzity strednej a východnej Európy nie sú ešte výrazne medzinárodné a to bráni ich pokroku. Aj keď ich financovanie sa blíži priemeru OECD, majú stále nedostatok slobody a flexibility, ktoré sú nevyhnutné ku konkurovaniu v tvrdom globálnom prostredí,“ povedal Baty.

Pri zostavovaní rebríčkov sa navyše kladie veľký dôraz na vedu. Zatiaľ čo na Západe, najmä v anglosaských krajinách, sa výskum robí priamo na univerzitách, u nás sa v značnej miere sústreďuje mimo vysokoškolskej pôdy, napríklad v Slovenskej akadémii vied. Naše univerzity sa v tomto smere preto nemôžu porovnávať s prestížnymi školami v zahraničí.

Podľa Vozára sú veda a výskum na našich univerzitách zatlačené do úzadia. „Vysoké školy sú preťažené vzdelávaním. Je na nich priveľa študentov,“ skonštatoval. Pre úplnosť treba tiež dodať, že v britskom rebríčku nemajú žiadnu univerzitu ani Maďari, Bulhari, Rumuni či Lotyši.

Hodnotenia najlepších svetových univerzít vyvolávajú na Slovensku zakaždým rozporné reakcie a hľadajú sa rôzne argumenty spochybňujúce ich výpovednú hodnotu. Tak je to aj v prípade rebríčka Times Higher Education.

„Až 15 percent hodnotenia je založených na reputácii vysokej školy. Do toho vstupujú faktory, ako je jej veľkosť či história. Aj naša najstaršia univerzita má však iba 90 rokov, kým v zahraničí majú školy s tradíciou siahajúcou až do stredoveku,“ hovorí Vozár.

S tým, že tieto kritériá treba brať s rezervou, súhlasí aj Renáta Králiková, odborníčka na školstvo z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť. Zároveň to však podľa nej dokazuje, že ľudia zo slovenských univerzít nie sú vo vedeckom svete dostatočne známi. Okrem toho dodáva, že britský prieskum nemožno celkom zatracovať. Slovenské vysoké školy majú totiž problém preraziť aj v iných hodnoteniach najlepších svetových univerzít, napríklad v takzvanom Šanghajskom rebríčku, kam sa doteraz neprebojovala nijaká naša univerzita. To, že sa britský rebríček do značnej miery zhoduje s výsledkami toho šanghajského, podľa Králikovej ukazuje, že oslovení vedci posudzujúci reputáciu škôl majú predstavu, ktoré sú výnimočné, takže hodnotenie nie je úplne subjektívne.

Sú však aj rebríčky, v ktorých Slovensko nedopadlo až tak zle. Vlastný zoznam zverejňuje napríklad univerzita v holandskom Leidene, kam sa v minulosti ako jediná zo Slovenska dostala Univerzita Komenského. V španielskom rebríčku svetových univerzít Webometrics zameranom na publikácie a citácie na internete UK obsadila 475. miesto, Slovenská technická univerzita 567. a Technická univerzita v Košiciach 823. priečku spomedzi tisícky hodnotených škôl.

Otázne je, čo musí Slovensko urobiť, aby sa predralo aj do šanghajského či britského rebríčka? „Myslíme si, že je potrebné zvýšiť kvalitu merateľných ukazovateľov, ako sú kvalitné publikácie, ohlasy v zahraničí a celkovo kvalitný vedecký výkon slovenských vysokých škôl. Pokiaľ sa budeme vyhovárať na naše špecifiká, tak sa len veľmi ťažko umiestnime vo svetových rebríčkoch,“ uviedla Eva Pilát z Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry. Odborníci zároveň zdôrazňujú, že aj keď nemáme prestížnu vysokú školu, pôsobia u nás vynikajúce fakulty či vedecké tímy, ktoré sa môžu porovnávať so svetovou špičkou.

PIANO

Prečítajte si aj komentár Petra Javůrka Šičky a montážnici. Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

Na to, aby sa situácia zlepšila, treba do školstva podľa analytikov investovať viac financií, ktoré je nutné i efektívnejšie využívať. Ani vtedy sa však nedostaneme hneď na dobré miesta v rebríčku. „To je beh na dlhé trate. Treba si stanoviť realistické ciele. Vychovávať mladých vedcov, dať im možnosti na rozvoj. Investície dávať cielene na aktivity, ktoré prinášajú výsledky. Tie sa však môžu prejaviť až o 10 – 20 rokov,“ odhadla Králiková.

Rovnaký názor má i Vozár, podľa ktorého sa v krátkom čase nedajú očakávať prevratné zmeny. „Ani z trabanta nespravíte mercedes za dva roky,“ poznamenal. Hovorca ministerstva školstva Michal Kaliňák tvrdí, že snahou rezortu je, aby sa slovenské vysoké školy ocitli v rankingových hodnoteniach na priaznivých pozíciách. Tomu by mala pomôcť aj pripravená novela vysokoškolského zákona a ďalšie plánované zmeny.

Slovensko vo svetových rebríčkoch najlepších univerzít

  • Šanghajský rebríček (Academic Ranking of World Universities 2012) – čínsky zoznam s 500 svetovými univerzitami. Okrem citácií sú kritériami aj počty nositeľov Nobelovej ceny či Fieldsovej medaily. Nedostala sa doň žiadna slovenská univerzita, Poľsko a Maďarsko majú po dve, Slovinsko a Česká republika po jednej univerzite a Rakúsko sedem univerzít.
    • Leidenský rebríček (Leiden Ranking 2011/2012) – 500-miestny svetový rebríček, ktorý pripravuje Centrum pre vedu a technologický výskum holandskej Univerzity v Leidene. Kritériami sú počet vydaných vedeckých publikácií, podiel spoluautorstiev na vydaných publikáciách či počet citácií z nich. Slovenské školy v rebríčku nefigurujú, z českých je v ňom Karlova univerzita. Maďarsko má dve školy, Poľsko tri a Rakúsko päť.
    • World University Rankings 2010 – 2013 (Times Higher Education) – britský rebríček, ktorý zohľadňuje napríklad výskum, citácie a inovácie škôl. Medzi 200 vybranými univerzitami je Karlova univerzita na 301. – 350. mieste. Poľsko má dve školy, obe na 351. – 400. mieste, Rakúsko má šesť škôl, najlepšia z nich je na 162. mieste.
    • Webometrics Ranking of World Universities – španielsky rebríček odzrkadľuje internetové publikácie univerzít, ich webovú prezentáciu, výsledky výskumov na webe či internetové odkazy na citácie. Medzi 1 000 najlepšími sa umiestnili tri slovenské univerzity: UK na 475. mieste, STU na 567. a Technická univerzita v Košiciach na 823. priečke. ČR má v rebríčku približne 80 vysokých škôl, Karlova univerzita je na 81. mieste a Masarykova univerzita v Brne na 104.(al, rak)
Desať najlepších vysokých škôl na svete podľa Times Higher Education:
Poradie Názov Krajina
1. Caltech USA
2. Stanfordova univerzita USA
2. Oxfordská univerzita Británie
4. Harvardova univerzita USA
5. Massachusettský technologický institut USA
6. Princetonská univerzita USA
7. Cambridgeská univerzita Británie
8. Imperial College v Londýne Británie
9. Kalifornská univerzita v Berkeley USA
10. Chicagská univerzita USA

© Autorské práva vyhradené

30 debata chyba
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy