Dobrým riešením problému osady Letanovského mlyna, kde v katastrofálnych podmienkach býva takmer osemsto Rómov, nie je nateraz ani ich plánované sťahovanie do nových bytoviek. Najmä ak sa viac neinvestuje do práce s obyvateľmi osady.
Proti ich sťahovaniu plánujú na nedeľu protest susedné obce Hrabušice a Spišský Štvrtok. Rómovia z Letanoviec nemajú podľa starostky Hrabušíc základné sociálne návyky, byty zdevastujú a zneprejazdnia aj cestu do Slovenského raja.
Nové byty, ktoré by mali vytvoriť samostatné geto, ku ktorému ešte treba dokončiť infraštruktúru, stoja pritom na úplnom okraji katastra Letanoviec – 2,5 kilometra od obce a, naopak, približne pol kilometra od Spišského Štvrtka pri ceste, ktorá vedie do Hrabušíc.
„Akákoľvek snaha oddeliť ľudí od materskej obce je zbabelá predstava. Tí, čo rozhodovali o tom, že na tomto mieste sa postaví nová osada, urobili obrovskú chybu,“ hovorí splnomocnenec vlády pre rómske komunity Peter Pollák. Predchádzajúce vedenie samosprávy, ktorá vybrala na stavbu 96 nových bytov lokalitu úplne na okraji katastra, sa podľa neho snažilo odsunúť Rómov zo svojho katastra. „Chybu spravil aj štát, pretože to financoval, navyše na stavbu boli použité aj peniaze z EÚ,“ dodal.
Obec Letanovce, štát a EÚ do projektu investovali vyše 3,2 milióna eur. Byty boli skolaudované už pred dvoma rokmi. Zatiaľ v nich však nikto nebýva. Chýbajú v nich inžinierske siete, cesty a chodníky. Obec je zadlžená, na ich dokončenie nemá peniaze. Terajší starosta obce preto o pomoc žiadal štát. Nedávno obec dostala prísľub, že z rezervy premiéra by na dokončenie stavby mohlo ísť 317-tisíc eur. Ak budú financie vyčlenené, stavebné práce by sa mohli dokončiť do pol roka.
Podľa Polláka v prípade nových bytov v Letanovciach nie je dobré riešenie. „Zlé riešenie je to, že Rómov presťahujeme do bytov. Druhé riešenie je, že byty zbúrame. To je však horšie riešenie, do stavby sa investovalo už veľa peňazí,“ povedal. „V každom prípade hovoríme o živých bytostiach z obce Letanovce, ktoré žijú v katastrofálnych podmienkach a v novej lokalite budú mať dôstojnejšie podmienky na život,“ dodal.
Otázne je však to, či sú Rómovia na život v nových bytoch pripravení. Ako povedala starostka Hrabušíc, Rómovia z Letanovského mlyna nepoznajú sociálne návyky, žobrú, hrozí, že budú zastavovať autá a hádzať po nich kamene, aby im ľudia niečo dali. „Týchto Rómov by ste museli poznať. Naši Rómovia žijú spolu s nami v dedine, majú pekné bývanie a v obci ich máme 1 002. Aj keď máme zaostalejších Rómov, snažíme sa ich integrovať medzi nás, a nie segregovať,“ povedala starostka Hrabušíc Jana Skokanová pre Sita.
Rómovia z Letanovského mlyna podľa nej nové byty zničia. Postavených bolo 96 bytov a pre ľudí z Letanovského mlyna stačiť nebudú. V Letanovciach odhadujú počet Rómov na takmer osemsto. Aj preto navrhuje, aby nové byty dostali „rodiny, ktoré si budú vážiť, že dostali nové bývanie, alebo aby boli určené na charitatívne účely pred detské domovy, ktoré vytvárajú rodičovské centrá“.
Podľa Polláka Letanovce by mali v každom prípade naštartovať programy na zvýšenie vzdelanostnej úrovne ľudí z osady. „Obec musí urobiť ďalšie aktivity, aby nevzniklo neplatičstvo a aby bola prepojená s ľuďmi v bytovkách. Nie je možné, aby len poslala Rómov niekam bližšie k Spišskému Štvrtku, to by bolo zbabelé. Je to veľká úloha, aby obec zvládla ich prechod do nových bytov tak, aby vedeli byty zodpovedne využívať,“ dodal.
S tým, že obec by mala investovať do vzdelávacích a ďalších programov v Letanovskom mlyne, súhlasí aj rómska aktivistka Ingrid Kosová, ktorá sa zaoberá vzdelávacími projektmi. „Ak sa nebude investovať do terénnej práce s Rómami v osade, naozaj sa môže stať, že nové priestory zdevastujú,“ pripúšťa. S komunitou bude treba pracovať aj po tom, čo sa presťahuje. A riešiť treba aj takú otázku, kam budú deti chodiť do školy.
Čakať, že úroveň zanedbávanej komunity sa pozdvihne za pol roka, je nereálne. Podľa Kosovej veľa bude závisieť od toho, koľko financií a koľko ľudí bude s ľuďmi v osade pracovať, ale dôležitý tiež bude ich prístup k Rómom. Na riešenie pritom neexistuje nejaký recept. To, čo funguje v iných osadách a obciach, ako je Spišský Hrhov, v Letanovciach nemusí fungovať. „Je to práca na desať-dvadsať rokov a začať treba už pri matkách, ktoré čakajú dieťa,“ hovorí Kosová. Ako dodáva, ak nebude skutočný záujem problémy riešiť, tak sa problém nevyrieši ani za sto rokov.
O tom, koľko terénnych pracovníkov teraz robí v Letanovskom mlyne, sme chceli telefonicky hovoriť so starostom Letanoviec. V piatok krátko po poludní sa nám však nepodarilo s ním spojiť a ako povedala pracovníčka úradu, o jednej sa na úrade končí pracovný čas. Vedúca komunitných pracovníkov bola v zahraničí.
Rada vlády odsúdila Hlinu
Rada vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť zásadne odsúdila výroky poslanca Alojza Hlinu (OĽaNO) z júla tohto roku, podľa ktorých je „zrušenie príspevku po narodení dieťaťa nevyhnutné, pretože v niektorých komunitách sa maternica stala výrobným prostriedkom“. Rada ich označila za verejnú urážku príslušníčok rómskej národnostnej menšiny a zároveň celej spoločnosti a všetkých slušných ľudí. Rada ďalej schválila štatút Výboru pre práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb, dodatky k štatútom niektorých výborov, ako aj uznesenie o kontrole činnosti Slovenského národného strediska pre ľudské práva. (sita)