„Ženy sa na súd obracajú väčšinou len vtedy, ak si musia vybaviť na úrade práce dávky. Tam je to podmienkou, lenže ženy netušia, že majú právo žiadať výživné aj bez toho. Z vlastnej skúsenosti viem, že by im naozaj pomohlo,“ hovorí sociálna pracovníčka Marta Repková z neziskovej organizácie Áno pre život v Rajeckých Tepliciach.
Ona sama sa za štrnásť rokov praxe ešte nestretla s tým, že by súd niektorej zo žien, ktoré o to požiadali, výživné aj priznal. Ako hovorí, najmä v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou je problém s vymáhaním výživného aj na deti, nieto ešte na rozvedené ženy. Súdy sa podľa jej skúseností snažia pracovať rýchlo, no muži často používajú rôzne finty, aby neplatili nič alebo len minimum. „Muži často zahmlievajú výšku príjmov, prípadne robia načierno v susedných Čechách a v takých prípadoch je nemožné dokázať im to. Alebo ak pracujú, tak si u zamestnávateľa vybavia to, že oficiálne majú len minimálnu mzdu a zvyšok dostávajú v hotovosti na ruku. V tom prípade im musí zostať životné minimum. Tu už však idú proti sebe aj muži, lebo v prípade maródky majú naozaj problém vyžiť,“ hovorí Repková o skúsenostiach z praxe.
„Ak aj muž pracuje, súd ráta výživné podľa stanoveného koeficientu. Keďže chlapi potom používajú spomínané finty, oficiálne to potom z ich príjmu nevychádza. Takže to súd nemá z čoho priklepnúť,“ povedala sociálna pracovníčka. Dodala, že svoje zohrávajú aj veľmi naštrbené a zlé vzťahy exmanželov po rozvode, keďže v ich zariadení nájdu útočisko týrané ženy. „Muži nechápu, že tie peniaze dá žena aj tak na deti a ich potreby,“ uzavrela Repková.
Aj vedúca zariadenia núdzového bývania pre ženy na Adlerovej ulici v Košiciach Katarína Lukačková hovorí, že ženy o možnosti žiadať výživné na seba nevedia a zistia to až vtedy, keď si vybavujú dávky v hmotnej núdzi.
„Ženy sú rady, ak sa im podarí vymôcť od bývalých partnerov vyplácanie výživného na deti,“ hovorí o skúsenosti z regiónu s vysokou nezamestnanosťou riaditeľka Krízového centra SOS v Rimavskej Sobote Helena Husárová. „Aj keď by si mnohé zo žien, ktoré sa po rozvode musia uchýliť do nášho centra, chceli vymôcť vyplácanie výživného aj na seba, väčšinou nepochodia. V drvivej väčšine prípadov sú ich bývalí manželia bez práce, preto im ho nemajú z čoho vyplácať. Ženy väčšinou od tohto nároku preto upúšťajú. Robia tak však aj preto, lebo sa nechcú naťahovať s bývalým partnerom ani s jeho rodinou, ktorá by im potom vyčítala, že muža chcú úplne zruinovať. Dôvodom je však aj strach a obava o svoju bezpečnosť,“ zdôraznila Husárová.
Čo hovorí zákon o pomoci v hmotnej núdzi
- § 9 ods. 1: Ak si občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, neuplatnia svoje zákonné nároky, ktorými si môžu zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi, nepovažujú sa za občanov v hmotnej núdzi.
- § 9 ods. 2: Zákonnými nárokmi podľa odseku 1, ktorých uplatnením je možné zabezpečiť si základné životné podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi, sú výživné podľa osobitného predpisu, náhradné výživné podľa osobitného predpisu, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu, dávky nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, úrazového poistenia, garančného poistenia a poistenia v nezamestnanosti podľa osobitného predpisu, nároky z pracovnoprávnych vzťahov, dávky výsluhového zabezpečenia a opakované štátne sociálne dávky podľa osobitných predpisov, okrem prídavku na dieťa.