Rómsku osadu dal Hagyari zrúcať pod rúškom tmy

, 25.10.2012 15:00

Pod rúškom tmy sa v utorok nadránom začala likvidácia provizórnych obydlí ľudí pri ceste z Prešova do susednej dediny Malý Šariš. Primátor Prešova Pavel Hagyari o tom informoval na svojej facebookovej stránke slovami, že likvidujú "čiernu, skutočne čiernu rómsku osadu medzi Prešovom a Malým Šarišom, prosím splnomocnenca vlády pre rómske komunity pána Polláka, aby sa prihlásil o svoje ovečky".

Informáciu a odkaz splnomocnencovi včera vymazal. Ako povedal pre Slovenský rozhlas protirómske výroky nepísal on, ale administrátor. Rómsky splnomocnenec Peter Pollák je z jeho výrokov rozčarovaný. ,„Som rozčarovaný z toho, čo pán primátor písal na svojom facebooku, aj keď to už na jeho profile nie je. Neviem o tom, že by som mal nejaké ovečky v jeho chotári. V jeho chotári sú jeho ovečky, na ktoré dostáva od štátu finančné prostriedky, ak sa nemýlim, a o svoje ovečky sa primátor musí aj zodpovedne postarať. Ak sa nedokáže o svoje ovečky postarať, mal by vrátiť štátu finančné prostriedky, ktoré na nich poberá.“

Aj podľa bývalej splnomocnenkyne pre rómske komunity búraním osád sa samosprávy často snažia zbaviť ľudí, ktorí žijú v ich katastroch. „Búranie akýchkoľvek osád je výsledkom toho, že títo ľudia nemajú kde bývať, nie sú schopní si bývanie zabezpečiť alebo často predchádzajúce bývanie stratili kvôli neplatičstvu a sťahujú sa z miesta na miesto. Samosprávy sa ich často zbavujú, lebo nechcú už vidieť iné možnosti,“ hovorí Klára Orgovánová. Zároveň odkazuje na príklady obcí, kde sa využili existujúce možnosti a legislatíva a tie takýto problém nemajú. Príkladom sú obce, ktoré dostali aj medzinárodné ocenenie, ako je Spišský Hrhov, Nitra nad Ipľom, Čičava a Raslavice.

Rómovia, ktorí si urobili príbytky v kríkoch na konci Prešova neďaleko kruhového objazdu pri výpadovke na Poprad, si po príchode polície si zbalili svojich pár vecí a upratali. V kríkoch ešte sem-tam ostali nejaké odpadky, konáre a tenké laty, z ktorých zrejme mali postavené chatrče.

Prešovský primátor Hagyari je spokojný. Chcel zabrániť tomu, aby sa osada rozrastala. Radnica tvrdí, že k vyprataniu pristúpili v skorých ranných hodinách kvôli tomu, že cez deň by tam obyvatelia neboli. „Nedošlo k žiadnym incidentom, občania dokonca pomáhali pri likvidácii. Šlo o šesť dospelých obyvateľov obcí Jakubovany a Svinia, ktorí následne odišli na miesta svojho pobytu. Jeden maloletý bol zverený do rúk sociálnych pracovníkov,“ povedala hovorkyňa prešovského magistrátu Veronika Kmetóny-Gazdová.

Nezávislá poslankyňa Marta Kollárová nie je presvedčená, že mesto urobilo dobre. „Neviem, či to nebolo unáhlené, v sociálnej komisii sme takýto krok neprešli. Sú pripravené nejaké riešenia, ale zatiaľ sú v štádiu príprav,“ povedala členka sociálnej a bytovej komisie Kollárová. Problém musí byť pod kontrolou a s ľuďmi treba pracovať. „Aj medzi ľuďmi z lokality Tehelne sú slušní a treba s nimi pracovať. Ale nie je riešením sústrediť ich len na jedno miesto,“ dodala s tým, že poslanci by sa mali na problém pozerať z pohľadu celého mesta, nielen mestských častí.

Ďalší člen sociálnej komisie prešovského zastupiteľstva trvá na tom, že zákony sa musia dodržiavať a ak si nedokážu platiť bývanie, prídu oň. „Na druhej strane je tu otázka, čo s nimi ďalej,“ myslí si Alexander Ernst (Smer). Istým riešením by podľa neho bolo, ak by sa vo vybranej lokalite vybudovali prístrešky alebo najjednoduchšia forma bývania. Peniaze na to chcú získať z eurofondov.

Takéto bývanie by sa týkalo len tých, ktorí majú trvalý pobyt v Prešove. „Ostatných treba poslať tam, odkiaľ prišli, aj keď to znie kruto. Samosprávy by si ich nemali prehadzovať ako horúci zemiak. Ak sa vysporiadame s vlastnými, ostatní už budú vedieť, že sa sem neoplatí prísť vyberať kontajnery,“ myslí si Ernst.

Podľa neho je dobré, že sa pri riešení rómskeho problému angažuje aj štát. ,,Konečne ministerstvo vnútra aj splnomocnenec vlády pre rómske komunity predstavili nejakú koncepciu. Lebo hlavne tu na východe je to časovaná bomba. Napokon Rómovia tu nespadli z neba, jedným z akútnych problémov je aj vysporiadanie pozemkov, kde majú obydlia," uzavrel Ernst.

Aj problémom čiernych stavieb a nelegálnych osád sa má zaoberať chystaná tzv. rómska reforma. Podľa jedného z jej pilierov štát odškodní majiteľov pozemkov, na ktorých umožnil vznik nelegálnych osád. Pozemky následne za tú istú cenu ponúkne súčasným užívateľom, ktorých nelegálne stavby v prípade, ak si pozemok do stanovenej doby neodkúpia, budú z pozemku odstránené.

Splnomocnenec Pollák pritom pripustil, že budúce projekty na zlepšenie bývania vylúčených rómskych komunít by mali byť nastavené inak ako doteraz. Stavať by sa malo na vysporiadaných pozemkoch, stavať by mali ľudia, ktorí v novostavbách budú bývať, aby si k stavbe vytvorili vzťah.

Podľa stratégie pre riešenie problémov vylúčených rómskych komunít, v roku 2010 žilo 16 percent rómskych domácností v chatrčiach alebo v príbytkoch nevhodných na bývanie. Na hygienické a bezpečnostné dôvody sa odvolávajú aj zástupcovia mesta Košice, kde vlani zlikvidovali osadu Demeter, v ktorej žilo 80 ľudí. Tú hovorkyňa primátora Martina Viktorínová v stanovisku mesta označuje ako ,,nelegálnu skládku odpadu". „Odpratanie nelegálnej skládky na mestských pozemkoch v časti Demeter bolo našou povinnosťou vzhľadom na zvýšenú možnosť vzniku požiaru, ohrozenie životov a zdravia obyvateľov a zvýšenú pravdepodobnosť vzniku a šírenia epidémií. Všetci tí, ktorí sa v priestoroch nelegálnej skládky odpadu v čase jej likvidácie nachádzali, priestor opustili, nie je však v našej kompetencii monitorovať, kam odišli,“ uviedla hovorkyňa primátora Richarda Rašiho.

Odstraňovanie rómskych osád bez toho, aby sa pre ľudí hľadalo náhradné riešenie, ostro kritizujú mimovládne organizácie. „Nie je pravdou, že samosprávy nemajú zodpovednosť za poskytnutie náhradného bývania, najmä ak ide o ľudí z dlhodobo vylúčenej skupiny,“ hovorí Jarmila Lajčáková z Centra pre výskum etnicity a kultúry. Také konanie v prípade, že sa nehľadajú iné možnosti bývania, môže byť podľa nej protiprávne, ako naznačilo nedávne rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva.

Aj domček z papierových škatúľ, maringotka či chatrč sú obydlia, a preto sa nemôžu považovať za odpad, upozornil nedávno pred akciou v Krásnohorskom Podhradí aj prezident Policajného zboru Tibor Gašpar.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku