Zviera zostáva vecou, ministerstvo to neplánuje meniť

„Veľmi ma to mrzí. Som nahnevaný, že tak dlho očakávaný zákon úradníci zmietli pod stôl a tvária sa, že je všetko v poriadku,“ komentoval rozhodnutie ministerstva Juraj Eliaš, predseda Slovenskej aliancie ochrancov zvierat. O tom, že rezort zastavil prípravu zákona, sa dozvedel až z informácií Pravdy. Nič o tom nevedela ani Silvia Čaňová, koordinátorka kampaní Slobody zvierat. „Som z toho sklamaná, o ničom nás neinformovali,“ priznala.

Jednou z hlavných vecí, ktoré mal zákon o ochrane zvierat riešiť, je zlepšenie ich postavenia. Slovensko je totiž jednou z posledných krajín Európskej únie, ktorá zviera stále definuje iba ako vec. Preto zvieratá ani dostatočne nechráni a prípady ich týrania netrestá tak, ako to robia na Západe. Slovensko dodnes nepodpísalo ani Dohovor Rady Európy o ochrane spoločenských zvierat, kde sa im priznáva status cítiacej bytosti.

To, že rezort pod vedením Ľubomíra Jahnátka (Smer) so zákonom nepočíta, vyšlo najavo až vtedy, keď sa na to pýtala bývalá poslankyňa parlamentu Tatiana Rosová (SDKÚ), ktorú do pracovnej skupiny nominovala Únia miest Slovenska. „Zmena legislatívnych predpisov nie je potrebná,“ napísal jej generálny riaditeľ sekcie poľnohospodárstva Ján Vajs s tým, že požiadavku na legislatívne zmeny v uvedenej oblasti považuje za bezpredmetnú a zástupcu do pracovnej skupiny nevymenuje.

Vajs to zdôvodnil tým, že Slovensko už všetky právne predpisy Európskej únie zaviedlo do svojho právneho systému. Údajne sú zapracované v našej legislatíve a plnia sa. To však podľa ochranárov nie je pravda. Problém je, že jedinou právnou normou, ktorá túto problematiku rieši, je len jeden paragraf zákona o veterinárnej starostlivosti z roku 2007, no aj ten zvieratá vníma ako súčasť potravinového reťazca. Zvyšná legislatíva týkajúca sa ochrany zvierat je roztrúsená do rôznych vyhlášok, následkom čoho je veľmi neprehľadná a často sa porušuje. Navyše sa nekontroluje ani to, čo by malo platiť.

Uzákonilo sa napríklad, že túlavé zvieratá môžu odchytávať len určené organizácie s povolením, no aj tak to často robí šarha. Platiť by malo i to, že ich nemožno utratiť len preto, že ich niet kam umiestniť. Podľa zákona by lehota na držanie psov v karanténnej stanici mala byť až 60 dní, niekde ich však utrácajú už po piatich či siedmich dňoch. V Česku, Rakúsku alebo v Nemecku je niečo také neprípustné. Nedodržiava sa ani povinné čipovanie zvierat, väčšinou s vysvetlením, že na to niet peňazí.

„Mnohé európske pravidlá sa do nášho právneho systému implementovali len na úrovni vyhlášok, ktoré majú nižšiu právnu silu, preto je ich vymáhateľnosť slabá,“ tvrdí Rosová, podľa ktorej treba tieto vyhlášky zhrnúť do jedného zákona o ochrane zvierat, čím by sa celá legislatíva sprehľadnila.

Podľa Eliaša nie je prijatie zákona o ochrane zvierat ani zložité, ani nekladie veľké nároky na rozpočet. „No jednoducho nie je politickou prioritou dneška,“ zhodnotil. Ako pritom dodal, neexistencia tejto právnej normy spôsobuje mnohým zvieratám utrpenie, ktoré nemožno prehliadať. „Nie sú páky na to, aby človek, ktorý sa k nim správa akokoľvek kruto, bol riadne odsúdený,“ zdôraznil Eliaš. Len v minulom roku zaznamenala Sloboda zvierat až 858 prípadov týrania zvierat, 14 z nich sa skončilo podaním trestného oznámenia. Zarážajúce je, že pribúda prípadov, keď boli páchateľmi takýchto činov deti a mládež.

„Naše zákony nedostatočne postihujú zanedbanú starostlivosť o zviera. Nezakazujú mnohé nehumánne formy usmrcovania, nedefinujú jasne povinnosti množiteľských staníc, čím umožňujú zlé zaobchádzanie, týranie a usmrcovanie tzv. nechcených zvierat. Nevenujú sa dostatočne ani ochrane a zabezpečeniu dobrých životných podmienok hospodárskych zvierat,“ upozornila Čaňová.

Podľa ochranárov je nepravdepodobné, že by sa odmietnutý zákon o ochrane zvierat podarilo presadiť bez iniciatívy ministerstva. „Nie sme v pozícii, aby sme si mohli dávať podmienky,“ priznala Čaňová s tým, že sa môžu iba pokúsiť osloviť poslancov, aby s návrhom zákona prišli sami. Podľa Rosovej by však ani v takom prípade nemal šancu na úspech. „Bez súhlasu ministerstva to neprejde. Taký dôležitý zákon by bolo lepšie vypracovať v spolupráci s rezortom,“ pripomenula Rosová, ktorá je i starostkou bratislavského Starého Mesta. Ako dodala, verí, že ministerstvo pod tlakom verejnosti napokon ustúpi a iniciatívu neodmietne.

Sloboda zvierat v štvrtok veľmi neuspela ani s návrhom, aby sa zákon o veterinárnej starostlivosti upravil tak, že by zakazoval vystupovanie zvierat v cirkuse. Petíciu za to podpísalo už asi 28-tisíc ľudí, organizácia k tomu vyvinula aj silnú kampaň s množstvom kontroverzných bilbordov. Ministerstvo pôdohospodárstva však návrh odmietlo. Súhlasilo len s tým, aby sa na budúci rok vytvorila skupina, ktorá by sa dohodla na tom, ako sa budú kontrolovať životné podmienky zvierat v cirkusoch. „Veterinári to budú rok sledovať a potom všetky zistenia vyhodnotia,“ informovala hovorkyňa rezortu Magda Tóth Želeňáková.