V Česku je 28. október štátnym sviatkom, ale od zániku spoločného štátu si ho podľa historika Česi oficiálne pripomínajú ako deň obnovenia českej štátnosti a čoraz menej ako vznik spoločného štátu. „V tejto veci je, samozrejme, rozdiel medzi našimi dvoma krajinami,“ dodal.
Historik hovorí o troch veľkých pozitívach, ktoré zo spoločného štátu s Čechmi vyplynuli. Prvé pozitívum prvej ČSR bolo podľa Zemka oslobodenie Slovákov od „uhorskej pyramídy“ stavovskej a kastovej spoločnosti, ktorá ťažko doliehala na slovenskú spoločnosť, druhým pozitívom bol život v demokracii s rozvíjajúcou sa občianskou spoločnosťou, hoci aj s jej viacerými nedostatkami, a tretím vznik slovenského školstva, vďaka čomu vyrástli – napriek nielen politickému ale aj etnicko-kultúrnemu čechoslovakizmu – celé generácie vzdelaných a uvedomelých Slovákov. „Za všetko sa však platí a v medzivojnovom období Slovensko platilo pomerne slabým hospodárskym rastom a v prvom desaťročí republiky aj značnou emigráciou,“ doplnil Zemko.
Spojenie Slovákov a Čechov v samostatnom štáte schvaľovala Clevelendská a neskôr Pittsburská dohoda podpísaná v USA 31. mája 1918. Dohoda Slovákom zaručovala širokú samosprávu a slovenčinu ako úradný jazyk na školách, v úradoch a vo verejnom živote. Po vzniku štátu však napriek tomu Slováci autonómiu nezískali. "V zásade platí, že dohody sa majú plniť, aj keď podľa obidvoch dohôd nemalo ísť o federáciu ale o istý druh autonómie.
Po vzniku ČSR sa však ukázalo, že v štáte žije o jeden milión Nemcov viac než Slovákov, ktorí sú navyše silnejší a vyspelejší než druhý štátotvorný národ, a teda že bez riešenia nemeckej otázky sa nedá riešiť ani slovenská otázka," vysvetlil Zemko. Súčasne bolo podľa jeho slov zrejmé, že českí politici a s nimi spojení slovenskí politici nechcú otázku nového usporiadania pomerov v celej republike riešiť. „Keď sa do toho roku 1938 pod vonkajším tlakom pustili, bolo už neskoro,“ uzavrel.