V osadách chýbajú zdravotní asistenti

11.12.2012 15:00
Rómovia, hygiena, zdravotná starostlivosť
Problémom osád nie je iba chýbajúca zdravotná osveta, ale celkové podmienky, v akých Rómovia žijú. Autor:

V rómskych osadách nepracuje ani jeden zdravotný asistent platený štátom. A to aj napriek tomu, že pre zlé hygienické podmienky tam často hrozí vypuknutie epidémie žltačky alebo iných chorôb. Päť rokov fungoval program, cez ktorý chodilo do terénu 30 ľudí, na približne 600 osád to bolo málo. Tento rok v rámci šetrenia neboli peniaze ani pre nich.

Na problém nedostatku zdravotných asistentov v osadách upozorňuje Asociácia pre kultúru, vzdelávanie a komunikáciu. Táto mimovládka vysiela do osád pravidelne 39 zdravotných asistentov. Financuje ich cez farmaceutickú firmu. Asistenti teraz robia v 32 lokalitách, tento rok pribrali aj košický Luník IX.

„Pravdupovediac hanbím sa za to, že na túto prácu musia dávať peniaze zahraniční donori,“ hovorí lekár Peter Marko z Veľkej Lomnice. Do rómskej osady išiel prvý raz koncom 90. rokov, keď tam vypukla epidémia žltačky. „V Bulharsku a Rumunsku sa to začalo tým, že vypukli rôzne epidémie infekčných ochorení a štát vtedy zistil, že nemá v osadách pomocnú ruku. Vlády poučené krízovým stavom boli potom ochotné rýchlo vytvoriť pozície zdravotných asistentov,“ poukazuje Marko na štáty, ktoré majú zdravotných asistentov.

Lekárov do osád podľa Marka nechodí veľa. Tí, čo tak robia, chodia po pracovnom čase. Ich „spojkou“ v teréne sú zdravotní asistenti. „Keď som prišla prvý raz do osady, všetci sa skryli. Báli sa, že prišla kontrola zo sociálky. Bola zima. Stála som tam a mrzla. Až po nejakom čase vyšlo von päťročné dievčatko. Bosé, špinavé, len v tričku,“ spomína si na svoje začiatky zdravotná asistentka Mária Nazerjová z Kapušian.

Dôveru si postupne získavala cez deti a ženy. Začínala s presviedčaním o tom, že deti treba dať očkovať a s detským lekárom dohadovala termín. „Na prvý raz prišli dať zaočkovať deti dvaja z 250 oslovených. Na druhý raz štyria. Do jednej rodiny bolo treba ísť aj dvanásťkrát,“ hovorí. Niektorí pritom nešli na očkovanie, pretože nemali peniaze na autobus.

Aj rómska asistentka Lucia Horváthová, ktorá sama žije v osade, si musela najskôr získať dôveru. Vďaka zdravotníckym školeniam sa jej podarilo ľuďom pomôcť a získať si ich rešpekt. Nedávno napríklad zistila, prečo osemmesačné dieťa, ktoré má alergiu na kravské mlieko a má dostávať špeciálne mlieko, stále nepriberá. „Zistila som, že matka to mlieko nemiešala v správnom pomere, aj keď si myslela, že to robí správne. Bola som veľmi hrdá na to, že som prišla na koreň problému,“ hovorí.

Podľa riaditeľky asociácie Ľubomíry Slušnej Franz väčšina asistentov sú priamo Rómovia z osád. Je to tiež spôsob, ako ich zamestnať, niektorým táto práca pomohla nájsť si stabilné pracovné miesto ako terénni sociálni pracovníci. Asistenti sú vďaka školeniam schopní okrem zdravotníckej osvety poskytovať prvú pomoc, ošetrovať úrazy. Organizujú tiež upratovacie brigády v okolí domov a spoločných priestorov. „Vďaka ich práci sa znižuje riziko infekčných ochorení, zlepšuje sa preventívna zdravotná starostlivosť, zvyšuje sa návštevnosť matiek s deťmi v poradniach,“ hovorí Slušná Franz.

Podľa lekára Petra Marka problémom je nielen chýbajúca zdravotná osveta, ale vôbec podmienky bývania, v akých Rómovia v osadách žijú. „Zdravie a bývanie sú ako spojené nádoby. Ľudia tam bývajú chorí, pretože nemajú prístup k pitnej vode, sanite, nemajú kúrenie,“ hovorí s tým, že zlý zdravotný stav a podmienky ľudí v osadách sa prejavujú aj na ich celkovej nižšej priemernej dĺžke života. Stredná dĺžka života u mužov je 55,3 roka a u žien 59,5 roka.

Prácu zdravotných asistentov si veľmi váži. „Máme za sebou sedem rokov práce a veľa ráz tí ľudia robili zadarmo, len preto, že si uvedomujú, ako je to dôležité. Povedzte, kto by chodil takto do osád zadarmo?“ pýta sa Marko.

Za najdôležitejšie považuje predchádzanie epidémiám. Aj preto by štát mal podľa neho investovať do zdravotných asistentov. „Chýba účinný mechanizmus na predchádzanie epidémií. Pritom zo zdravotného, ale aj ekonomického hľadiska je pre štát lacnejšia preventívna starostlivosť ako odstraňovanie následkov,“ dodáva.

Úrad pre verejné zdravotníctvo potvrdil, že v rokoch 2007 – 2011 pracovalo v rómskych osadách cez regionálny úrad 30 zdravotných asistentov, program bol financovaný z rezortu zdravotníctva. Pre úsporné opatrenia však rezort tento rok nemá peniaze na ich činnosť. Na budúci rok sa peniaze na nich majú nájsť, aby program mohol pokračovať. „V súčasnosti pripravuje rezort zdravotníctva materiál na rokovanie vlády ohľadom návrhu zabezpečenia financovania programu od roku 2013. Ak ho vláda schváli, program by mal v roku 2013 pokračovať,“ uviedla Martina Merková z tlačového odboru úradu.

Podľa Slušnej Franz by 30 zdravotných asistentov mal byť len začiatok. Osád, v ktorých chýbajú, je najmenej tristo. Financie na program po roku 2014 by mohli byť vyčlenené z eurofondov.

So zabezpečením fungovania zdravotných asistentov a so zvýšením ich počtu i kvalifikácie súhlasí aj splnomocnenec pre rómske komunity Peter Pollák. „Štát musí zabezpečiť v rizikových vylúčených lokalitách výkon jednotlivých pomocných profesií, ako sú asistenti učiteľa, terénni sociálni pracovníci, policajní špecialisti, ako aj komunitní pracovníci v oblasti zdravotnej výchovy,“ povedal.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
24,99
Perla Ruža Color

Perla Ruža Color

34,99
Rozeta

Rozeta

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk