Boj o názvy sa presunul na železnice

12.12.2012 14:00
Železnice. Okoč
Železnice zatierajú nápisy v Okoči pravidelne, niekto tu zakaždým nasprejuje názov Ekecs. Autor:

Na dedinských železničných staniciach na juhu Slovenska začalo byť rušno, keď skupina aktivistov pred budovu osadila tabuľky s dvojjazyčným názvom. V slovenčine aj v maďarčine. Napríklad Okoličná na Ostrove - Ekel. Železničiari ich strhávajú s vysvetlením, že zákony týkajúce sa dvojjazyčnosti na železnici zatiaľ neplatia.

Dvojjazyčnú tabuľu do Okoličnej na Ostrove, kde žije vyše 80 percent Maďarov, namontovali ľudia z hnutia Dvojjazyčné Južné Slovensko. Počas uplynulého víkendu tam umiestnili už druhú v poradí. Prvú zvesili železničiari už po dvoch dňoch. Aktivisti sa pre Pravdu vyjadrili, že im nejde o provokáciu.

„Snažíme sa o odstránenie vizuálnej diskriminácie maďarského jazyka. Chceme dosiahnuť úplnú dvojjazyčnosť, ktorá je štandardom v západnej Európe. Sme apolitickí. Dvojjazyčnosť sa nezakladá na politike, ale na tolerancii,“ povedal jeden z predstaviteľov hnutia. Dodal, že nechcú vyvolávať etnické konflikty a aj preto nechcel zverejniť svoje meno. Redakcia ho má k dispozícii. Aktivistov mrzelo, že sa do ich snahy zamiešali vandali, ktorí posprejovali a zničili slovenskú tabuľu stanice v Okoličnej. Na vlastné náklady preto vyrobili a osadili novú.

Železnice Slovenskej republiky s dvojjazyčnosťou ako takou problém nemajú. Podľa hovorkyne Martiny Pavlikovej ide o technickú a právnu prekážku. Zákon o jazykoch menšín totiž rieši len tabule názvov obcí pri cestách, na železničné zastávky sa v ňom pozabudlo. Ich označovanie sa riadi technologickou normou železníc. „Táto norma nepozná označenie obcí v jazykoch národnostných menšín, teda technický spôsob realizácie tejto možnosti,“ uviedla hovorkyňa s tým, že najprv sa musí odstrániť nesúlad medzi zákonom o jazyku menšín a zákonom o dráhach.

Na ministerstve dopravy sa preto vytvorila špeciálna pracovná skupina. „Momentálne stále prebiehajú rokovania predstaviteľov úradu splnomocnenca pre národnostné menšiny, sekcie železničnej dopravy a dráh ministerstva dopravy a železnicami. Našou snahou je, aby sme túto problematiku vyriešili promptne na spokojnosť všetkých strán,“ povedal hovorca ministerstva Martin Kóňa. Podľa neho dvojjazyčné tabule budú, len sa rieši, v akej forme. Zatiaľ sa uvažuje o tom, že by náklady na ich osadenie uhradili obce, ktoré by si na to museli nájsť vhodný pozemok v blízkosti stanice.

Medzitým prebieha tichá vojna aj na drobnej stanici v dedine Okoč. Niekto na fasádu pravidelne sprejuje maďarský názov obce Ekecs a železničiari sa to snažia zamaľovať bielou farbou. Hnutie za dvojjazyčnosť tvrdilo, že ani s týmto nemá nič spoločné.

Pokladníčka stanice Mária Halászová, ktorá tu pracuje už 26 rokov, by bola za dvojjazyčné tabule, sprejovanie však odsúdila. „A na druhej strane nemám nič proti tomu, keby zostali len slovenské. No a čo?“ podotkla. Podľa nej je to len o tolerancii a obojstranných ústupkoch. „Treba uznať aj to, že Maďari by sa mali naučiť dobre po slovensky. Aby nemali prekážky na úradoch.“

Ďalší oslovení obyvatelia a starostovia nemali jednotný názor. Veľká časť z nich však tvrdila, že im je jedno, či budú len slovenské, alebo dvojjazyčné tabule. Niektorí sa pýtali, či dvojjazyčnosť požaduje len hŕstka aktivistov, alebo celá komunita. Je totiž fakt, že ministerstvo dopravy podľa hovorcu Kóňu zaregistrovalo dosiaľ len dve oficiálne žiadosti od obcí o nových tabuliach na staniciach.

Po dvojjazyčné príklady v Európe netreba ísť ďaleko. V česko-nemeckom pohraničí sú názvy železničných staníc aj v nemčine, aj v češtine. V Rakúsku v Južnom Tirolsku, kde žije početná komunita Talianov, to pri niektorých tabuliach dokonca funguje tak, že najprv je názov po taliansky, až potom po nemecky. A oba sú rovnako veľké. Na Slovensku to tak nie je.

Veľkosť nápisov je podľa sociologičky Zuzany Kusej dôležitá. „Pre mňa bolo zarážajúce zistenie, že náš zákon vyžaduje, aby nápis v druhom jazyku bol o niečo menší. Takéto podmienky sú prejavom arogancie voči spolužitiu. Už samotná tabuľa takto nesie v sebe určitú demonštráciu nadradenosti.“ Podľa nej je dvojjazyčnosť samozrejmosťou v Európskej únii. „Je to prejav elementárnej úcty k druhej skupine a jej jazyku. Je to investícia do spokojného spolužitia,“ uzavrela.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku