O bezpečnosti slovenských tunelov sa začalo hovoriť začiatkom roka po tom, čo vo švajčiarskom tuneli havaroval autobus plný detí. Ten čelne narazil do ostrej steny odstavnej plochy, zomrelo 28 ľudí. Národná diaľničná spoločnosť vtedy priznala, že takéto kolmé steny sú problémom aj u nás. Avizovala, že pred nebezpečné steny v troch tuneloch namontuje tlmiče. V prípade bratislavskej Sitiny ich osadenie ešte len plánuje, riešenie pre Branisko a Bôrik zatiaľ nemá žiadne.
„Podľa našich analýz sa napokon ukázalo, že osadenie tlmičov bude mať význam jedine v jednosmernom tuneli, akým je Sitina. Ak by sme inštalovali zvodidlá v tuneli s obojsmernou premávkou, auto by sa v prípade nárazu mohlo dostať do protismeru, čím by sa následky nehody ešte znásobili,“ vysvetľuje dôvody, prečo sa pre Branisko a Bôrik neuvažuje s tlmičmi, hovorca diaľničiarov Marcel Jánošík.
Pre Sitinu sa posunul aj termín úprav, a to až na jar. „Keďže úpravy nebolo možné vykonať už počas jesennej odstávky tunela, využijeme na to jarnú plánovanú odstávku,“ dodal Jánošík.
Na otázku, ako zvýšiť bezpečnosť v tuneloch, neodpovedalo ani ministerstvo dopravy. Zatiaľ len avizovalo, že sprísni normy pre odstavné plochy vo všetkých nových tuneloch. „Pri už vybudovaných tuneloch, aj v spolupráci s Národnou diaľničnou spoločnosťou, v súčasnosti vyhodnocujeme situáciu a urobíme všetko preto, aby prejazdy tunelmi boli pre občanov komfortné a bezpečné,“ uviedol hovorca rezortu Martin Kóňa.
Následky nehôd v tuneloch podľa analytikov bývajú hrozivejšie ako inde. Obmedzený priestor nielen zužuje priestor na prípadné vyhnutie sa zrážke, ale aj sťažuje únikovú cestu. Najväčšia takáto nehoda sa doteraz u nás stala vo februári 2010, keď sa v Sitine zrazilo jedenásť áut a jeden kamión. Hrozilo, že vraky áut explodujú.
Riešiť situáciu v obojsmerných tuneloch je podľa generálneho riaditeľa Výskumného ústavu dopravného v Žiline Ľubomíra Palčáka náročné. „Tam sa dá zlepšiť bezpečnosť jedine pravidelnou údržbou a znížením rýchlosti. Treba však rátať s tým, že nejde o úplné riešenie situácie, pretože na to by bolo potrebné postaviť druhú rúru tunela,“ podotýka s tým, že dnes už je pravidlom, že od istej hustoty premávky musia byť všetky tunely dvojrúrové.
Dopravný analytik Jozef Drahovský hovorí, že v zahraničí sa osvedčilo aj zavedenie automatickej kontroly vzdialenosti medzi vozidlami. „V tuneli je totiž predpísaná vzdialenosť, ktorú by vodiči mali dodržiavať nielen počas jazdy, ale aj zastavenia,“ vysvetľuje s tým, že ak sa tento rozstup nedodrží, v prípade nehody hrozí, že od horiaceho auta sa zapáli aj ďalšie.
„V Chorvátsku majú z tohto dôvodu veľké informačné tabule, ktoré začnú blikať, ak sa vzdialenosť nedodržiava. Väčšina ľudí potom hneď zareaguje a vytvorí si dostatočnú vzdialenosť, pretože nikto nechce úmyselne havarovať,“ vysvetľuje.
Palčák slovenské tunely nepovažuje za nebezpečné, priestor na ich zlepšovanie však vidí stále. Žilinský dopravný ústav v nedávno dokončenej technickej štúdii odporučil ministerstvu dopravy, aby do tunelov zaviedlo viac protipožiarnej ochrany. Podľa vzoru zahraničných krajín by malo ísť najmä o stabilné hasiace zariadenia, ktoré by vedeli samy uhasiť či aspoň zmierniť vzniknutý požiar.
„Z pohľadu prevencie je dnes totiž najväčším rizikom v tuneli práve vznik požiaru a likvidovanie jeho následkov. Jeho problémom sú nielen hroziace následky na životoch a majetku, no zároveň aj veľké poškodenie samotného tunela. Ten býva následne odstavený na pomerne dlhú dobu, čo spôsobuje aj ekonomické problémy,“ vysvetľuje Palčák.
Aj podľa hasičov sú zásahy v tuneloch rizikovejšie najmä z dôvodu obmedzeného prístupu denného svetla či vzduchu. „Mnohí vodiči nevedia, ako sa majú správať v krízových situáciách v tuneli, respektíve vždy sa pokúšajú opustiť tunel aj so svojím vozidlom, pričom blokujú cestu záchranárom, alebo sa približujú k miestu nešťastia a následne vzniká hromadná nehoda,“ vysvetľuje hovorkyňa hasičov Silvia Jančovičová.
Aké bezpečnostné prvky sa stanú štandardom v tuneloch a či zavedieme podobné opatrenia ako v Chorvátsku, to nevie povedať ani Slovenská správa ciest. Jej hovorkyňa Iveta Fedorová povedala, že v súčasnosti je už podaný návrh na sprísnenie prehliadky, údržby a opravy cestných komunikácií a tiež technologického vybavenia tunelov. „Vo februári bude zasadať technická rada, ktorá zostavuje plán úloh na rok 2013/2014,“ uviedla Fedorová.
Ak by rada navrhla úpravu ďalších noriem pre stavbu tunelov, bolo by ďalej na Slovenskom ústave technickej normalizácie, aby ich zaradil k súčasným predpisom.