Predseda parlamentu Pavol Paška ju síce na tento dátum na žiadosť všetkých piatich opozičných strán SDKÚ, KDH, Most-Híd, SaS a OĽaNO zvolal, poslanci Smeru však podľa slov predsedníčky poslaneckého klubu strany Jany Laššákovej nezahlasujú za program schôdze.
„Poslanci Smeru sú stotožnení s tým, čo deklaroval premiér Robert Fico. Nevidíme dôvod na takúto schôdzu, podľa nás ide aj nad rámec kompetencií národnej rady. Ešte sa v histórii nestalo, aby si parlament predvolával prezidenta,“ vysvetlila Laššáková. Vládny Smer-SD tak zablokuje v poradí už tretiu mimoriadnu schôdzu, ktorú iniciovala opozícia, predtým neumožnil konanie mimoriadneho zasadnutia k stavu v justícii a k vysloveniu nedôvery ministrovi spravodlivosti Tomášovi Borecovi.
Poslanci všetkých opozičných klubov chceli na schôdzi prijať uznesenie k nevymenovaniu Národnou radou SR riadne zvoleného Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Ak sa opoziční zákonodarcovia nedočkajú odpovedí, sú pripravení podať obžalobu na prezidenta. Tú iniciovala strana Sloboda a Solidarita (SaS) a získala pre ňu aj podporu strán Ľudovej platformy – KDH, Most-Híd, SDKÚ.
Podľa šéfa klubu kresťanských demokratov Pavla Hrušovského poslanci NR SR majú právo dozvedieť sa, či existujú zákonné dôvody, pre ktoré prezident nemusí vymenovať právoplatne zvoleného kandidáta za generálneho prokurátora. „Chceme, aby povedal iné dôvody ako uviedol v stanovisku, pretože ich nepovažujeme za také, ktoré by mohli viesť k nevymenovaniu generálneho prokurátora,“ vyhlásil Hrušovský s tým, že poukázal na vytvorenie precedensu prezidentom, keď NR SR prvýkrát nie je rešpektovaná výkonnou mocou. „Očakávame občiansky i prezidentský postoj. Nech povie, prečo rok a pol odkladal rozhodnutie, nech sa nezahráva s dôverou ústavných orgánov SR. Chceme len poriadok vo vzťahoch medzi ústavnými orgánmi,“ povedal Hrušovský.
Prezident podľa predsedu poslaneckého klubu Most-Híd Lászlóa Solymosa zlyhal. Pošliapava demokratické tradície. „Musíme využiť všetky prostriedky na to, aby sme na to upozornili,“ uviedol. Upozornil, že nová voľba, ktorú vyhlásil šéf parlamentu Pavol Paška, môže byť spochybnená a môže viesť k neústavnosti. „Prezident má morálnu povinnosť vysvetliť občanom svoje kroky,“ dodal.
Ak Smer zablokuje mimoriadnu schôdzu k nevymenovaniu Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora, tak podľa predsedu SDKÚ Pavla Freša potvrdí, že dôvody prezidenta Ivana Gašparoviča pre takýto krok sú neobhájiteľné. „Ak by boli obhájiteľné, tak by to v parlamente vysvetlili,“ uviedol Frešo. Upozornil, že prezidentov postup spochybňujú ústavní právnici a neobhajujú ho ani prokurátori. Fica Frešo vyzval vrátiť sa z kratšej cesty, Smer by mal v parlamente umožniť „poriadnu chlapskú diskusiu“, na ktorej by si poslanci s hlavou štátu vysvetlili, či sú, alebo nie sú dôvody na nevymenovanie Čentéša do funkcie.
Ak pán prezident avizuje, že chce vystúpiť v Národnej rade SR, tak sa potom pýtam, načo je ten cirkus s mimoriadnou schôdzou národnej rady, komentoval dianie v parlamente Fico. Premiér považuje za veľmi nebezpečné pre Slovensko, keď prvé dni v roku, keď si pripomíname 20. výročie vzniku republiky, sú spojené s nezmyselným pokusom politických dobrodruhov podať obžalobu na prezidenta SR. „Preto nevidím žiadny dôvod na schôdzu národnej rady, pretože by liali kýble špiny, nič iné by to nebolo,“ uviedol Fico. Premiér vyzval všetkých, aby mali úctu k tomuto štátu a aspoň trochu úcty k najvýznamnejším funkciám v tomto štáte.
Prezident SR Ivan Gašparovič oznámil predsedovi Národnej rady SR Pavlovi Paškovi 2. januára, že zvoleného kandidáta Jozefa Čentéša na funkciu generálneho prokurátora nevymenuje. Čentéša zvolil parlament za kandidáta na generálneho prokurátora 17. júna 2011. Podľa verdiktu ÚS je prezident Slovenskej republiky povinný zaoberať sa návrhom Národnej rady SR na vymenovanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky, a ak bol zvolený postupom v súlade s právnymi predpismi, v primeranej lehote buď vymenovať navrhnutého kandidáta, alebo oznámiť Národnej rade SR, že kandidáta nevymenuje. Nevymenovať kandidáta môže prezident len ak nespĺňa zákonné predpoklady na vymenovanie, alebo pre závažnú skutočnosť vzťahujúcu sa na kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie alebo celého orgánu, ktorého má byť vrcholným predstaviteľom, uvádza sa v rozhodnutí ústavného súdu. Podľa rozhodnutia prezident uvedie dôvody nevymenovania, pričom tieto nesmú byť svojvoľné.
Prezidentovo odôvodnenie nevymenovania Čentéša má deväť strán, Gašparovič v nich cituje výroky politikov, ktoré k tajnej voľbe vyslovili v rôznych médiách. Hlava štátu argumentuje, že pre voľby generálneho prokurátora bolo na ústavný súd podaných viacero oznámení. „Už len samotný výpočet a charakter týchto podaní a postavenie ich autorov dostatočne svedčia o tom, že voľba kandidáta nebola jednoznačná a že sa stala predmetom politického boja,“ konštatuje prezident. Kandidát zvolený za takýchto okolností je podľa neho nedôveryhodný aj bez ohľadu na osobu, už pre spôsob, akým prebiehala voľba. Nedôveryhodnosť konkrétnej osoby kandidáta potom potvrdzuje skutočnosť, že za takýchto okolností kandidoval a takú voľbu prijal. „V konkrétnom prípade sa zvolený kandidát navyše do politických hier súvisiacich s voľbou kandidáta aj sám aktívne zapojil. Stalo sa tak minimálne v prípade, keď vládna koalícia odmietala tajnú voľbu, Jozef Čentéš vzal svoju kandidatúru späť s odôvodnením, že tajná voľba je poznamenaná korupciou a chce sa zúčastniť len na verejnej voľbe, ale v rozpore s týmto tvrdením v ďalšej tajnej voľbe, ktorá už vyhovovala aj vládnej koalícii, sa zúčastnil,“ uvádza Gašparovič.
Pochybnosti o tom, či je zvolený kandidát pripravený a ochotný ctiť si materiálnu podstatu práva, alebo naopak, je ochotný a pripravený jeho zmysel formálnym výkladom práva obchádzať, vzbudzuje podľa hlavy štátu aj skutočnosť, že Čentéš sa zúčastnil a bol zvolený vo voľbe vykonanej podľa zákona, ktorého účinnosť bola ústavným súdom pozastavená a ktorá bola národnou radou vykonaná s neskrývaným úmyslom výkon tohto rozhodnutia ústavného súdu zmariť. „Navyše za situácie, keď ústavný súd konal o návrhu na vyslovenie nesúladu tohto zákona s ústavou,“ konštatuje prezident.