Verdikt zdôvodnil tvrdením, že sa nemožno odvolávať na ochranu obchodného tajomstva s cieľom odmietnuť občanom prístup k takýmto informáciám.
Súd upozornil, že v zmysle Aarhuského dohovoru, ak sa začne rozhodovacie konanie týkajúce sa životného prostredia, dotknutá verejnosť musí mať možnosť zúčastniť sa na ňom od začiatku, čiže kým sú ešte otvorené všetky možnosti a riešenia, a musí mať možnosť vykonávať účinný vplyv. Verejnosť navyše musí v zásade mať možnosť bezplatného prístupu k všetkým informáciám týkajúcim sa rozhodovacieho konania a možnosť napadnúť na súde zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia vyplývajúceho z takéhoto konania.
V roku 2006 Krajský stavebný úrad v Bratislave prijal územné rozhodnutie o umiestnení skládky odpadu v ťažobnej jame tehliarskej hliny s označením Nová jama. Slovenská inšpekcia životného prostredia následne začala povoľovacie konanie, v rámci ktorého fyzické osoby obyvatelia mesta Pezinok, požiadali o uverejnenie územného rozhodnutia. Tento orgán povolil výstavbu a prevádzku skládky bez toho, aby predtým uverejnil predmetné rozhodnutie. Po podaní odvolania druhostupňový orgán ochrany životného prostredia po tom, ako uverejnil územné rozhodnutie, potvrdil rozhodnutie obsahujúce povolenie.
Dotknuté osoby sa obrátili na slovenské súdy a Najvyšší súd Slovenskej republiky požiadal Súdny dvor EÚ, aby spresnil rozsah práva verejnosti zúčastniť sa na povoľovacích konaniach týkajúcich sa projektov, ktoré majú významný vplyv na životné prostredie.
Súdny dvor skonštatoval, že územné rozhodnutie o umiestnení predmetnej skládky predstavuje jedno z opatrení, na základe ktorých sa prijme konečné rozhodnutie, či sa povolí táto prevádzka. Okrem toho zahŕňa informácie o vplyve projektu na životné prostredie, o podmienkach uložených prevádzkovateľovi, aby sa obmedzil tento vplyv, o námietkach podaných účastníkmi konania v rámci územného konania a o dôvodoch voľby riešenia zo strany príslušného orgánu pri vydávaní tohto rozhodnutia.
Obsahuje teda relevantné informácie pre povoľovacie konanie, ku ktorým musí mať dotknutá verejnosť prístup na základe dohovoru a smernice o prevencii a kontrole znečisťovania, ktorá prebrala ustanovenia uvedeného dohovoru.
Súdny dvor v tejto súvislosti rozhodol, že odmietnutie dať k dispozícii verejnosti územné rozhodnutie nemožno odôvodniť odvolávaním sa na ochranu dôvernosti obchodných alebo priemyselných informácií.
Súdny dvor takisto zdôrazňuje, že dotknutá verejnosť musí mať k dispozícii všetky relevantné informácie už od štádia prvostupňového správneho konania, čiže predtým, ako sa prijme prvé rozhodnutie, a to v rozsahu, v akom sú tieto informácie k dispozícii v čase, keď prebieha táto fáza konania.
Súdny dvor EÚ nerozhoduje vnútroštátny spor. Vnútroštátnemu súdu teraz prináleží, aby rozhodol právnu vec v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ. Týmto rozhodnutím sú rovnako viazané ostatné vnútroštátne súdne orgány, na ktoré bol podaný návrh s podobným problémom.
Ekologická skládka, a.s. víta rozhodnutie Súdneho dvora EÚ
Spoločnosť Ekologická skládka, a.s. víta rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, súvisiace s kauzou pezinskej skládky. Podľa predstaviteľa spoločnosti Jána Mana dal súd v dvoch podstatných otázkach za pravdu povoľovacím orgánom a spoločnosti. Tie budú mať podľa neho vplyv aj na meritórne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR.
Man upriamuje pozornosť na odpovede na druhú a tretiu otázku, ktoré sa týkali podkladov rozhodnutia povoľovacích orgánov – konkrétne stanoviska o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a územného rozhodnutia. Súdny dvor vo svojom rozhodnutí napísal, že formálne podanie žiadosti o povolenie na projekt skládky predchádzalo dátumu uplynutia lehoty na prebratie smernice o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (EIA). "V dôsledku toho povinnosti vyplývajúce z tejto smernice nie sú uplatniteľné na tento projekt, a nie je teda potrebné odpovedať na tretiu otázku,“ citoval Man z verdiktu súdneho dvora.
Tvrdí, že zo záverov európskeho súdu vyplýva, že Najvyšší súd SR pochybil, keď v prvom rozhodnutí posudzoval záverečné stanovisko EIA nad rámec žalobných návrhov, pričom sa odvolával na európsku legislatívu. „Keďže táto sa na projekt pezinskej skládky nevzťahuje. Tým bolo dané za pravdu ústavnému sudu, ktorý tento nedostatok najvyššiemu súdu vyčítal a pre ktorý zrušil pôvodné rozhodnutie najvyššieho súdu,“ argumentuje Man.
Rovnako súdny dvor EÚ dáva podľa Mana za pravdu povoľovacím organom a ich spoločnosti aj v tretej otázke, týkajúcej sa zverejnenia územného rozhodnutia. Podľa súdneho dvora právo únie nebráni tomu, aby sa neodôvodnené odmietnutie dať dotknutej verejnosti k dispozícii územné rozhodnutie v priebehu prvostupňového správneho konania mohlo napraviť v rámci druhostupňového správneho konania pod podmienkou, že sú ešte otvorené všetky možnosti a riešenia a že takáto náprava umožní verejnosti mať účinný vplyv na výsledok rozhodovacieho konania.
„Keďže územné rozhodnutie zverejnil povoľovací organ dotknutej verejnosti v rámci povoľovacieho konania už vo februári 2008 a verejnosť tak mala až do rozhodnutia v auguste 2008 pol roka na jeho pripomienkovanie, a toto pravo nevyužila, považujeme to za pozitívnu informáciu a veríme, že aj NS SR sa prikloní k rovnakému výkladu,“ napísal.
Chronológia kauzy
Prípad vybudovania skládky v Pezinku sa začal ešte v roku 1999. Vtedajšia štátna tajomníčka na Ministerstve životného prostredia (MŽP) SR Zdenka Tóthová sa 8. februára 1999 stretla v Pezinku so zástupcami občianskej iniciatívy (OI) Skládka do mesta nepatrí, ktorí z obavy o bezpečné životné prostredie žiadali vyriešiť problém skládky nebezpečných odpadov v lokalite Stará a Nová jama.
11. apríla 2006 – Pezinskí poslanci sa na mimoriadnom zastupiteľstve zaoberali nálezom Ústavného súdu (ÚS) SR, ktorý konštatoval nesúlad ich prijatých nariadení s článkami Ústavy SR, zákona o odpadoch a zákona o obecnom zriadení. Mesto navrhlo skládku vybudovať v lokalite Panholec pri katastrálnom území Viničné, kým akciová spoločnosť Ekologická skládka v lokalite Nová jama.
30. novembra 2006 – Krajský stavebný úrad v Bratislave vydal rozhodnutie vo veci návrhu na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby – skládka odpadov v Pezinku v lokalite Nová jama.
12. októbra 2007 – Mestské zastupiteľstvo v Pezinku schválilo návrh na skládkovanie tuhého komunálneho odpadu na skládke odpadov v obci Dubová, a to do výberu nového zmluvného partnera, ktorý mal vzísť zo súťaže v zmysle zákona o verejnom obstarávaní.
22. januára 2008 – Inšpektorát životného prostredia (IŽP) Bratislava vydal integrované povolenie na vybudovanie a prevádzku novej skládky odpadov v Pezinku v lokalite Nová jama. IŽP tak podľa zástupcov OI Skládka do mesta nepatrí urobil na základe územného rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Bratislave. Na čele úradu bol v tom čase nominant Smeru-SD Ján Man mladší, vlastník pozemku pod navrhovanou skládkou, a syn Jána Mana staršieho, ktorý o výstavbu skládky žiadal.
19. februára 2008 – Spoločnosť Ekologická skládka, a.s., odstúpila od projektu výstavby kontroverznej skládky Nová jama v Pezinku a celý projekt odovzdala tretej osobe. Mala ňou byť americká firma Westminster Brothers (WB).
21. februára 2008 – Vtedajší minister životného prostredia SR Jaroslav Izák a minister výstavby a regionálneho rozvoja Marian Janušek listom podali podnet na krajskú prokuratúru ohľadne preskúmania zákonnosti postupu orgánov verejnej správy v súvislosti so skládkou odpadov v Pezinku.
5. marca 2008 – Slovenská inšpekcia životného prostredia vydala výzvu pre nového prevádzkovateľa skládky – Westminster Brothers, v ktorej zakázala akékoľvek stavebné práce na skládke až do nadobudnutia právoplatnosti integrovaného povolenia.
9. mája 2008 – Primátori a starostovia Združenia miest a obcí Malokarpatského regiónu (ZMOMKR) deklarovali svoj súhlas s výstavbou skládky odpadov v schválenej Novej jame v Pezinku. Súhlas združenia potvrdil nový prevádzkovateľ skládky, spoločnosť Westminster Brothers.
18. júna 2008 – Inšpektorát životného prostredia v Bratislave vydal rozhodnutie, ktorým nariadil bezodkladné zastavenie prác na stavbe skládky odpadu v Pezinku.
20. júna 2008 – Prokurátor Generálnej prokuratúry SR uverejnil stanovisko, z ktorého vyplynulo, že územné rozhodnutie vydané KSÚ v Bratislave o vybudovaní skládky v Pezinku je zákonné.
18. augusta 2008 – Slovenská inšpekcia životného prostredia rozhodla, že námietky pezinských aktivistov a primátora mesta Pezinok Olivera Solgu proti vydaniu integrovaného povolenia na výstavbu skládky sú neopodstatnené.
3. septembra 2008 – OI Skládka nepatrí do mesta podala žalobu na bratislavský Krajský súd proti rozhodnutiu Slovenskej inšpekcie životného prostredia, ktorá potvrdila právoplatnosť integrovaného povolenia na výstavbu skládky odpadov v Pezinku.
20. októbra 2008 – Mestské zastupiteľstvo v Pezinku opäť odmietlo výstavbu kontroverznej skládky odpadov v Novej jame i spochybňujúce vyjadrenia žiadateľov o skládku týkajúce sa neplatného územného plánu mesta a všeobecného záväzného nariadenia.
25. novembra 2008 – Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR vydalo predbežné opatrenie, ktorým rozhodlo o bezodkladnom zastavení všetkých prác na stavbe skládky. MŽP SR zaslalo svoje rozhodnutie aj zástupcovi investora Westminster Brothers Mariánovi Kočnerovi. Splnomocniteľ Nick Weller z WB (USA) však zaslal ministerstvu odvolanie plnomocenstva pre Jozefa Dučáka a Mariána Kočnera. Táto skutočnosť skomplikovala zastavenie výstavby skládky odpadu pri Pezinku.
3. decembra 2008 – S odvolaním sa na zistenia ekologických aktivistov v Pezinku a na vyjadrenia podnikateľa Mariána Kočnera médiá informovali, že prevádzkovateľom a stavebníkom skládky bola a zostala Manova spoločnosť Ekologická skládka, nie spoločnosť Westminster Brothers.
4. decembra 2008 – Krajský súd (KS) v Bratislave zamietol žalobu Pezinčanov proti rozhodnutiu Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP), ktorá potvrdila právoplatnosť integrovaného povolenia na výstavbu.
17. apríla 2009 – Najvyšší súd SR pozastavil na základe podnetu skupiny Pezinčanov prevádzku skládky odpadov neďaleko mesta Pezinok.
29. apríla 2009 – Pezinskí aktivisti zablokovali príjazdovú cestu do areálu Pezinských tehelní, v ktorých sa nachádza sporná skládka odpadov. Pezinčania tým chceli upozorniť na nerešpektovanie verdiktu Najvyššieho súdu, ktorý rozhodol, že skládka sa nemôže zavážať až do definitívneho rozhodnutia o zákonnosti jej povolenia. Majiteľ skládky Ján Man si však rozhodnutie neprebral a začal narýchlo skládku zavážať.
28. mája 2009 – Najvyšší súd SR zrušil rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP), v ktorom potvrdila právoplatnosť integrovaného povolenia na výstavbu a prevádzku pezinskej skládky odpadov. Proti rozsudku sa nebolo možné odvolať.
28. októbra 2009 – Ústavný súd SR prijal sťažnosť prevádzkovateľa pezinskej skládky voči rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR na ďalšie konanie a zároveň rozhodol o odklade vykonateľnosti rozsudku NS SR.
2. júna 2010 – Okresná prokuratúra Bratislava II zamietla oznámenie Pezinčanov vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu poškodzovania cudzích práv v súvislosti s pezinskou skládkou. Toho sa mali údajne dopustiť bývalý predseda predstavenstva spoločnosti Ekologická skládka (ES) Ján Man st. a Jozef Dučák zo spoločnosti Westminster Brothers (WB). V trestnom oznámení pezinskí aktivisti poukazovali na predstieraný prevod práv medzi ES a WB v konaní o povoľovaní skládky. Prokurátorka v odôvodnení rozhodnutia uviedla, že sa nepreukázal podvodný úmysel.
23. júla 2010 – Ústavný súd zrušil rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci pezinskej skládky odpadov a vrátil mu prípad na ďalšie konanie.
17. januára 2012 – Kauza pezinskej skládky odpadov sa dostala aj pred Veľkú komoru Súdneho dvora Európskej únie v Luxemburgu. Na pojednávaní právni zástupcovia dotknutých strán predniesli svoje stanoviská a zodpovedali na otázky sudcov.
20. marca 2012 – Konanie o pezinskej skládke odpadov na Európskom súdnom dvore sa predĺžilo. V januári 2012 sa ku kauze pred Veľkou komorou Súdneho dvora Európskej únie v Luxemburgu vyjadrili právni zástupcovia dotknutých strán. Ďalším krokom bolo podanie stanoviska generálneho advokáta, ktorým bola v tomto prípade Juliane Kokott, Súdnemu dvoru EÚ. To sa malo stať pôvodne 20. marca 2012, termín sa presunul na 19. apríla.
19. apríla 2012 – Stanovisko generálnej advokátky Európskeho súdneho dvora (ESD) v prípade pezinskej skládky odpadov je podľa Pezinčanov pre nich priaznivé. Stanovisko zverejnili a predchádzalo rozhodnutiu samotného súdu, ktoré bude záväzné. Po jeho rozhodnutí sa vec vráti na Najvyšší súd SR, ktorý rozhodne o zákonnosti povolenia novej skládky v Pezinku.