„Mnohé organizácie pre nedostatok financií nemajú na to, aby ich krízové linky fungovali aj cez víkend a cez sviatky, keď násilie často narastá,“ hovorí sociologička Barbora Holubová z Inštitútu pre výskum práce a rodiny. Na základe prieskumu sociálnych služieb pre týrané ženy odporúča zaviesť jednu špecializovanú bezplatnú linku, ktorá by mala mať dobre vyškolený personál. „Ak sa žena naozaj rozhodne, že zavolá, bolo by dobre, aby sa dovolala na špecializovanú krízovú linku, kde je budú vedieť poradiť,“ dodáva Holubová. Odborníci na linke by zároveň mali mať prehľad o krízových centrách, ktoré fungujú v jednotlivých regiónoch, a o tom, či majú dostupné azylové bývanie.
Osobitný prístup si podľa nej vyžadujú najmä hovory so ženami, ktoré sa stali obeťami znásilnenia. Človek na druhej strane linky musí byť citlivý, vedieť, aké otázky má dávať. „Sexuálne násilie je ešte viac tabuizované. Ženy sa také prípady ešte viac boja riešiť. Ale ak bude linka, aj takéto ženy budú možno ochotnejšie zavolať a požiadať o pomoc,“ hovorí Holubová.
Katarína Čierna z bratislavského Centra Nádej zriadenie celonárodnej krízovej linky na pomoc obetiam domáceho násilia podporuje. Ich nonstop linka pomoci fungovala do apríla minulého roka nepretržite, teraz ju majú cez víkend vypnutú. „Volali nám ľudia s rôznymi problémami, nielen ženy, ktoré zažívajú domáce násilie. Vo všeobecnosti sa takto ukazuje, že tak ako sú linky pre deti, chýbajú linky pre dospelých,“ hovorí Čierna.
Podľa Daniely Gálikovej z krízového centra Brána do života sú krízové linky potrebné. „Telefóny dvíhame nonstop,“ hovorí. Dostupná služba pre týrané ženy je podľa nej určite dobrá. „Otázka však je, čo bude potom, keď sa minú peniaze na národný projekt z nórskych fondov,“ dodáva.