Voda z neho zatopila ulice, závod na výrobu liekov a tiež hlavnú cestu do Nitry, po ktorej prúdia stovky kamiónov. Škody sa rátali v desaťtisícoch eur.
Vedúci oddelenia hospodárskej činnosti Miroslav Hudec viackrát zdôraznil dve slová – suchý potok. O tom to vraj celé je. „Vodohospodári majú v správe toky, kde tečie voda a tam s nimi aj spolupracujeme. Ale takéto suché potoky, rôzne jarky v správe nemajú. A mestu nemal s tým kto pomôcť,“ povedal. Bývalý protipovodňový program podľa Hudeca ponúkal hrádzky ako riešenie pre suché potoky, ktoré sú nebezpečné pri bleskových povodniach.
Projekt bol navyše lacný. Systém kolových, zrubových a kamenných hrádzí na Šumperskom jarku stál 90-tisíc eur. Výrobca liekov si dal podľa Hudeca vypracovať štúdiu, kde sa počítalo so spoluúčasťou mesta a s opatreniami oveľa väčšieho rozsahu približne za 500-tisíc eur. Jedna zo základných myšlienok bola tá, že sa hrádze postavia z materiálu, ktorý je dostupný priamo na mieste. Narezalo sa drevo z kríkov, navozili kamene, zemina. Podľa Hudeca to síce nevytvorilo trvalé pracovné miesta, ale ľudia aj po skončení programu boli ochotní ďalej pracovať pre mesto. Na systém sa prišli pozrieť Nóri, Nemci. Školy si tu organizujú hodiny environmentálnej výchovy. „Navyše sa z toho zrazu vytvorilo pekné miesto, kam sa chodia ľudia radi prechádzať,“ dodal primátor Peter Dvoran.
Od roku 2010 neprišla taká veľká povodeň, ktorá by systém preverila. Podľa Hudeca hrádzky monitorujú po každom väčšom daždi a zatiaľ sa javia ako užitočné. Mesto má však ešte jeden suchý potok, ktorý môže spôsobiť problémy. Volá sa Pivovarský jarok. Ten chcela samospráva tiež upraviť a požiadať o peniaze na to z vládneho programu. Ten sa však vlani zastavil. Program sa vlani zastavil a mesto peniaze na to nemá.