„Niekedy sme robili výber do volejbalového strediska tri dni, dnes sa pomaly musíme doprosovať, či niekto náhodou nemá záujem. Pritom ide o šport, ktorý má u nás tradíciu, je jedným z pilierov školy. Mám pocit, že v spoločnosti sú propagované nevhodné veci, ktoré si deti berú za vzor, a to potom ťažko meniť. Našu generáciu nebolo treba do žiadneho športu alebo aktivity nútiť, deti dnes majú úplne iné priority,“ hovorí riaditeľ Základnej školy Levočská v Starej Ľubovni Mikuláš Hreško.
Riaditeľ má skúsenosti s tromi hodinami telesnej v rámci vyučovania. „Bol to veľký problém. Nemáme na to kapacitu a nasilu spájať hodiny do dvojhodinoviek nemá význam, žiaci na ne nechodili. Pokiaľ nemusíme, o tretej hodine telesnej neuvažujeme,“ povedal Hreško. Pôvodne mali byť tri hodiny telesnej výchovy podľa návrhu bývalého ministra školstva Eugena Jurzycu (SDKÚ) na základných školách povinné už tento školský rok. Súčasné vedenie rezortu od neho upustilo. Opatrenie podľa neho nebolo zohľadnené v rozpočte.
V rámci Koncepcie štátnej politiky v oblasti športu sa ministerstvo školstva nakoniec zaviazalo, že tri hodiny telesnej výchovy na prvom stupni základných škôl zavedie postupne. Odôvodnilo to tým, že Slovensko je s dvoma hodinami telesnej výchovy týždenne na poslednom mieste v rebríčku európskych štátov. Podľa rezortu oproti minulosti výrazne pribúda detí, pre ktoré je povinný telocvik jedinou pohybovou aktivitou. Len máloktoré školy však v rámci školských vzdelávacích programov zvýšili počet hodín telesnej výchovy.
Návrat k športovaniu v školách však nebude jednoduchý. „Potrebné bude vykonať revíziu štátnych vzdelávacích programov, nevyhnutná je analýza zabezpečenia materiálnych a priestorových podmienok škôl, telocviční, ihrísk, športového náradia, rovnako ako personálneho zabezpečenia,“ vymenoval, čo všetko bude tomu predchádzať, hovorca ministra školstva Michal Kaliňák. Do konca tohto roka by mal minister Dušan Čaplovič pripraviť opatrenia na spustenie tohto projektu. V rokoch 2014 až 2020 by sa mali doškoľovať učitelia telesnej výchovy, ktorí predmet učia nekvalifikovane.
Ministerstvo nedokáže odhadnúť, kedy by viac telesnej v školách mohlo byť realitou. „Pripravujeme novely viacerých zákonov, kde zrejme budú upravené aj ďalšie športové aktivity a nielen táto spomínaná hodina,“ doplnil Kaliňák.
Na Základnej škole A. H. Škultétyho vo Veľkom Krtíši v treťom a štvrtom ročníku už tri hodiny telesnej výchovy majú. „Sú to predsa len menšie deti a potrebujú viac pohybu, potom sa vedia lepšie sústrediť. V prvom a druhom ročníku majú žiaci iné predmety, kde sa hýbu a zároveň aj hrajú,“ vysvetľuje zástupkyňa riaditeľky pre prvý stupeň Zuzana Balová.
Pridaná hodina telesnej je väčšinou vychádzková, ak majú voľnú telocvičňu, cvičia tam. „Som bývalá basketbalistka a vidím, že teraz deti naozaj stále sedia iba pri počítačoch. Hodinu navyše si pochvaľujú aj kolegyne, deti sa potom vedia lepšie sústrediť,“ dodala Balová. Privítali by aj viac hodín telesnej výchovy na druhom stupni a školenia pre telocvikárov. Pre mnohé školy je viac hodín telesnej nedosiahnuteľným cieľom, pretože nemajú telocvične.
Základná škola na Mudroňovej v Martine sídli v pamiatkovej zóne mesta. Nová, väčšia telocvičňa, ktorá by mohla vyriešiť kapacitné problémy, tu pre pamiatkovú rezerváciu neprichádza do úvahy. „Máme jednu telocvičňu a tri skupiny žiakov zároveň. Jedna skupina vždy musí cvičiť na chodbe, v šatni alebo v posilňovni. Zvládať sa to dá lepšie skôr v lete,“ hovorí riaditeľ a zároveň učiteľ telesnej výchovy Jozef Krížo.
Vedenie pritom vie, že dve hodiny žiakom nestačia. „Majú zlú koordináciu pohybov, ich výkony v meraných disciplínach sú čoraz horšie. Zmierňujeme aj výkonnostné tabuľky a žiakov nehodnotíme podľa výkonu, ale podľa toho, či sa v rámci roka zlepšili,“ priznal Krížo.
V mnohých zborovniach panuje názor, že dieťa pritiahne k predmetu učiteľ, ktorý ho vyučuje s láskou. Zdá sa, že v prípade telocviku nepomáhajú ani snahy učiteľov. Nezáujem mladých vnímajú ako generačný problém a otázku iných priorít.
V školách v zahraničí sú bežné tri aj viac hodín telesnej. Napríklad v Poľsku žiaci cvičia štyrikrát do týždňa, vo Francúzsku dokonca päťkrát.
Prečo by mali deti viac športovať
- až 70 percent školopovinných detí trávi denne viac ako štyri hodiny voľného času prácou na počítačoch, sledovaním televízie, počítačovými hrami a zábavou s mobilnými telefónmi
- pravidelnej organizovanej pohybovej aktivite sa venuje len každý tretí žiak
- asi 18 percent detí trpí nadváhou, približne 7 percent je obéznych a situácia sa stále zhoršuje.
- najlepšia prevencia proti poruchám zdravia dostatok pohybovej aktivity
- investovanie jedného eura do telocviku detí a mládeže v školách ušetrí v budúcnosti tri eurá potrebné na liečenie porúch zdravia a civilizačných ochorení vyplývajúcich z ich pohybovej neaktivity
- Slovensko na podporu športu dáva iba sedem eur na obyvateľa, v škandinávskych krajinách, vo Veľkej Británii, Francúzsku, v Holandsku sa táto investícia pohybuje okolo 100 až 180 eur