Vládny Smer aj tretí sektor jej však pripomínajú, že podobný plán nedokázala presadiť ani za bývalej Radičovej koalície, keď mala v parlamente väčšinu. Narazila totiž na mantinely slovenskej ústavy aj európskych smerníc, ktoré zakazujú diskrimináciu seniorov na trhu práce. Odborníci zase spochybňujú sľubované efekty v podobe nižšej nezamestnanosti.
„V súčasnej dramatickej situácii, keď veľký počet nezamestnaných nemá ani jeden príjem a táto skupina, naopak, príjmy až dva, žiada sa prijať takéto opatrenie,“ vyhlásila poslankyňa KDH Monika Gibalová, keď minulý týždeň v Národnej rade navrhla novelizovať v tomto duchu zákon o sociálnom poistení.
Gibalová argumentovala, že podľa analýzy, ktorú si kresťanskí demokrati nechali vypracovať, zaberá až okolo 20-tisíc starobných dôchodcov pracovné pozície platené z verejných zdrojov. Podľa nej, ak by sa všetky obsadili mladšími ľuďmi, Sociálna poisťovňa by ročne ušetrila 38 miliónov eur, ktoré im dnes vypláca na dávkach v nezamestnanosti. A keby seniori zostali pracovať a vzdali sa penzie, usporilo by sa v dôchodkovom systéme 101 miliónov eur.
V parlamente penzisti neprekážajú?
Poslanci Smeru však Gibalovej návrh zamietli. Nestotožňuje sa s ním ani ministerstvo práce. „Je to demagógia, ktorá navrhovateľom vrátane pani Gibalovej neprešla ani vtedy, keď mali za minulej vlády dostatok hlasov v parlamente. Teraz s ňou populisticky prichádzajú znovu a tvrdia, že novelu blokuje Smer,“ hodnotí hovorca rezortu Michal Stuška.
Hovorca dodáva, že zástupcovia súčasnej exekutívy sa dlhodobo stotožňujú s názorom, že plán plošne uprieť dôchodcom možnosť zamestnať sa je diskriminačný a ignoruje európske smernice a dohovory. Podľa neho pre zamestnancov dôchodcov platia rovnaké pravidlá, ako pre všetkých iných, takže prepustiť ich možno aj dnes. „Na ministerstve práce bolo na začiatku nášho pôsobenia zamestnaných 40 dôchodcov a k dnešnému dňu ich zostalo 19. Rozlúčili sme sa v dobrom, pochopili potrebu šetriť verejné financie,“ uviedol.
Podľa sociologičky Moniky Čambálikovej nemožno predpokladať, že keby z pracovného trhu odišlo 20-tisíc penzistov, rovnaký počet mladších by nastúpil na ich miesta. „Takáto rovnica by určite neplatila,“ tvrdí. Pochybuje, že by mladí húfne stáli o veľmi slabo platené miesta učiteliek v chudobných regiónoch, kuchárok v jedálňach ministerstiev, vrátnikov v úradoch. Na druhej strane pripúšťa, že lukratívne miesta v Slovenskej akadémii vied, na verejných univerzitách a podobne často zaberajú prestarnutí profesori.
„Tu je však problém iný. Systém ich nijako nemotivuje vychovávať si nasledovníkov, preto mladí by ich sotva dokázali rovnocenne nahradiť,“ hovorí Čambáliková. A poukazuje na fakt, že zákonodarcom síce prekáža súbeh obyčajne nízkeho platu a dôchodku u penzistov, no samých seba neobmedzujú vo výkone niekoľkých vysokých funkcií naraz, s ktorými sa viaže rádovo vyšší príjem. „Pozrime sa aj na žiarivé príklady dôchodcov vo vysokých politických a výborne platených funkciách riaditeľov úradov a inštitúcií, alebo koľko sedí v parlamente poslancov v penzijnom veku,“ odporúča sociologička. Celkovo tak kroky, ktoré podniká opozícia, pomôžu podľa nej len k ďalšiemu zostreniu medzigeneračného boja, v ktorom sa hrá o to, „kto na koho dopláca“.
Iné štáty majú obmedzenia
Oficiálne údaje o celkovom počte starobných penzistov pôsobiacich v neprivátnej sfére nie sú k dispozícii. Sociálna poisťovňa uvádza, že v decembri ich v zamestnaneckom pomere pracovalo asi 64-tisíc. „Lenže dokopy v štátnom aj súkromnom sektore,“ vysvetlil hovorca Peter Višváder.
Dôchodcovia prirodzene využívajú to, čo im dovoľuje zákon. Tak štátna, ako aj súkromná alebo verejná inštitúcia dnes nesmú prepustiť človeka len preto, že poberá penziu. Podľa slovenskej ústavy by šlo o diskrimináciu. Navyše aj orgány Európskej únie vyzývajú členské štáty, aby svojim občanom umožnili pracovne sa realizovať čo možno do najvyššieho veku. Svojich práv by sa tak plošne prepustení penzisti mohli domáhať na Ústavnom súde.
Slovensko je však zároveň jednou z mála krajín na svete, kde sa k súbehu dôchodku a práce stavajú tak benevolentne. Vo Francúzsku napríklad súčet dôchodku a príjmu nesmie prevýšiť predchádzajúci plat zamestnanca, v Nemecku majú zase obmedzenú výšku platu poberaného súčasne s dôchodkom. Sú štáty, kde po dovŕšení 65 rokov musí profesor odísť, nech by bol akokoľvek výkonný. Ale aj platy a dôchodky sú však v týchto krajinách neporovnateľne vyššie.
Šéf Jednoty dôchodcov: Aj seniorom bude treba hľadať prácu
Politici nesmú z práce vyháňať ľudí, ktorí robiť vedia, môžu, chcú a zároveň splnili všetky zákonné podmienky na priznanie starobného dôchodku, myslí si predseda Jednoty dôchodcov Slovenska Ján Lipiansky.
Opozícia žiada prijať novelu zákona, ktorá by pracujúcich penzistov prinútila vzdať sa jedného príjmu – dôchodku alebo mzdy. Aký je váš názor?
Sme zásadne proti prijatiu akéhokoľvek plošného opatrenia, ktoré by penzistom zakázalo ďalej pracovať. Odporuje to Ústave SR aj požiadavkám Bruselu. Ak niekto dostáva starobný dôchodok, musel splniť zákonné podmienky, takže naň má právo. Navyše aj suma dôchodku v súčte s príjmom z práce je v slovenských podmienkach často až smiešna.
Je tu však aj naozaj veľký nedostatok práce a najmä mladí na štarte do života majú vážne problémy zabezpečiť si príjem.
Lenže súčasne platí, že o slabo platené pracovné pozície, ktoré najčastejšie zastávajú dôchodcovia, mladí nemajú záujem. Priznajme si, mladých sme si už nenaučili tvrdo a za málo robiť. Dobre tiež vieme, že tak v súkromnej, ako aj v štátnej a verejnej sfére sú dnes zamestnávatelia schopní nekompromisne prepustiť každého zamestnanca, ktorého naozaj nepotrebujú. Prebytočných dôchodcov prepúšťajú prvých.
Prečo neprepustia všetkých?
Ak dôchodcu potrebujú, majú na to dôvod. Buď je aj vo veku 75 – 80 rokov spoľahlivejší, životaschopnejší a usilovnejší, ako niekto mladší. Alebo medzi mladými ťažko nájdu takých, ktorí by za neho vzali aj zle platenú prácu. V blízkej budúcnosti už pritom ľudia vo veku terajších dôchodcov ani dôchodcami nebudú, v celej Európe sa predlžuje dôchodkový vek. Preto namiesto rozmýšľania, ako sa zbaviť pracujúcich penzistov, mali by politici skôr myslieť na to, ako vytvoriť pracovné miesta pre starších, ktorých bude treba viac a viac.
Prečítajte si aj glosu Mariána Repu Lacné riešenia.
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.