„Je to jedna z najprelomovejších právnych konštrukcií, ktoré pripravujeme. Doterajší predpis už nespĺňa požiadavky dnešnej doby, má veľa rokov a bol bezmála 80-krát menený,“ vysvetlil minister spravodlivosti Tomáš Borec. Zmenami chcú zvýšiť vymožiteľnosť práva pre občanov a podnikateľov, zvýšiť nástroje ochrany detí a rodiny. Okrem toho by sa malo civilné súdne konanie zrýchliť aj skvalitniť.
Občiansky súdny poriadok nahradia tri nové kódexy, ako je to zvykom v iných krajinách Európskej únie. Jedným z hlavných dôvodov je potreba užšie špecializovať jednotlivé druhy konania. Napríklad v konaniach týkajúcich sa maloletých detí musia platiť prísne pravidlá a súd musí sám vykonávať dôkazy. Naopak, pri bežných súkromných sporoch nie je potrebná až taká pôsobnosť súdu a aby boli konania rýchle, je potrebné prijať flexibilnejšie pravidlá.
Bez zbytočných prieťahov a obštrukcií
Prvý kódex stanoví pravidlá sporového konania, pracovne ho volajú Civilný sporový poriadok. Bude ušitý na mieru konaní, v ktorých ide v podstate o súkromný spor dvoch strán – občanov, podnikateľov, firiem. Jednou z najpodstatnejších zmien bude dôsledné zavedenie systému takzvanej koncentrácie. Sudca bude môcť stanoviť účastníkom konania povinnosť predložiť všetky dôkazy v určitej lehote, pričom na ďalšie dôkazy sa nebude prihliadať. Takéto opatrenie výrazne sa zníži priestor pre obštrukcie.
Medzi návrhmi je aj nový inštitút predbežného vypočutia strán. „Má za úlohu zrýchliť a zefektívniť proces, kladie vyššie nároky na profesionálnu pripravenosť strán a sudcov. Sudca si s účastníkmi ustáli, o čom ten spor je, ktoré dôkazy sa vykonajú, aké je predbežné posúdenie, aby ten účastník vedel, na čom je,“ vysvetlil predseda rekodifikačnej komisie a generálny riaditeľ sekcie civilného práva Marek Števček.
Dôležité zmeny sa budú ďalej týkať napríklad elektronizácie doručovania písomností či opravných prostriedkov. Zámerom je, aby sa sudca sústredil na rozhodovanie o samotnom predmete sporu, viacero vecí by mu pripravil súdny úradník. Nový kódex vytvorí priestor na to, aby sudca mohol byť skutočným „pánom sporu“ a nezávisel jeho postup od rozličných obštrukcií účastníka konania. Samostatne budú v rámci Civilného sporového poriadku upravené konania so slabšou zmluvnou stranou – teda napríklad spotrebiteľské spory. Takáto špecializácia umožní vyššiu ochranu spotrebiteľa pri súčasnom ponechaní flexibilných pravidiel pre ostatné súkromno-právne spory.
Väčšia zaangažovanosť súdov v prípadoch zverenia starostlivosti
Druhý kódex bude zameraný na tzv. nesporovú agendu, ktorú právnici volajú statusovými vecami. Ide o prípady, keď štát a spoločnosť má eminentný záujem vyriešiť ich. Ide napríklad o rozhodovanie o maloletých deťoch, o osobnom stave, dedičských veciach a pod. Na rozdiel od sporovej agendy sa v takzvanom mimosporovom konaní uplatňuje vyšetrovacia zásada. Súd teda nie je odkázaný len na dôkazy prednesené účastníkmi, ale sám musí dôkazy vykonávať v záujme zistenia objektívnej, „materiálnej“ pravdy. Takéto konanie sa od sporového líši napríklad aj tým, že ho zväčša môže začať súd aj bez návrhu účastníkov konania.
Súdy budú viac špecializované
Tretí kódex bude platiť pre správne konanie, mohol by sa volať Správny súdny poriadok. V správnom súdnictve súdy preskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy. Rekodifikátori sľubujú komplexnú zmenu filozofie, profesionalizáciu aj špecializáciu tohto súdnictva. „Správne súdnictvo slúži na ochranu pred zlovôľou verejnej správy,“ vysvetlila podpredsedníčka rekodifikačnej komisie a sudkyňa Najvyššieho súdu SR Jana Baricová.
Ďalšia špecializácia sa bude týkať takzvanej kauzálnej príslušnosti súdu. To znamená, že niektoré špecifické agendy (napríklad hospodárska súťaž, cenné papiere, priemyselné vlastníctvo, konkurz a reštrukturalizácia) budú rozhodovať iba vybrané súdy.
Ministerstvo navrhuje vznik takzvaného veľkého senátu na Najvyššom súde. Mal by sedem členov a jeho úlohou by bolo vydávať rozsudky, ktoré by zjednocovali právnu prax, vysvetlil Borec. Predpokladá, že paragrafové znenia kódexov budú hotové v priebehu roku 2015 a potom bude minimálne rok na to, aby sa s nimi oboznámili ľudia z praxe aj laici. V roku 2016 by podľa ministra mohli vstúpiť do platnosti. Nové zákony majú zohľadňovať judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a Európskeho súdneho dvora. To bol aj dôvod, prečo by po novom už generálny prokurátor nemohol podávať mimoriadne dovolania v sporových konaniach.