Takzvané kolektívne zmluvy vyššieho stupňa presadil už prvý Ficov kabinet, nestihol ich však zaviesť do praxe. Dosiaľ ich mohli uzatvárať len podniky združené v zamestnávateľských zväzoch. Ak však nový vládny návrh podporí aj parlament, o necelý polrok by mali pravidlá platiť pre všetky firmy v sektore s viac ako 20 zamestnancami bez ohľadu na to, či v zamestnávateľskom zväze sú, alebo nie. Podmienkou už nebude ani súhlas zamestnávateľa. O návrhoch na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa by mala rozhodovať trojstranná tripartitná komisia, ktorú vymenuje a zriadi ministerstvo práce zo zástupcov rezortu, zamestnávateľov, zamestnancov a Štatistického úradu.
Z povinnosti uzavrieť vyššiu kolektívnu zmluvu budú vylúčení zamestnávatelia, ktorí majú vo firme do 20 zamestnancov, ktorí zamestnávajú aspoň 10 percent zdravotne postihnutých, ktorí podnikajú kratšie ako 24 mesiacov, ktorí sú v úpadku, likvidácii, ozdravnom režime, nútenej správe či ktorých postihla mimoriadna udalosť so škodovými následkami. „Ide o tie kategórie, pri ktorých existuje objektívny dôvod, že rozšírenie kolektívnej zmluvy by im mohlo spôsobovať problémy,“ uvádza rezort práce v dôvodovej správe.
Novelu vítajú odborári, opozíciu aj predstaviteľov zamestnávateľov však jej návrh pobúril. "Domnievame sa, že môže byť protiústavná,“ tvrdí prezident Republikovej únie zamestnávateľov Marián Jusko. V prípade schválenia nevylučuje podanie na Ústavný súd.
„Je to ďalší nezmyselný návrh vlády, ktorý prakticky nikomu nepomôže, iba zhorší aj tak zlú situáciu v našej ekonomike. Nevytvorí ani neudrží nijaké pracovné miesto, len zdeformuje pracovný trh a poškodí najmä malých a stredných podnikateľov. Prispeje iba k prehĺbeniu krízy na Slovensku, nie k jej zmierneniu,“ konštatoval podpredseda KDH Július Brocka. Kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa, na základe ktorej majú napríklad o týždeň dlhšiu dovolenku oproti Zákonníku práce, sa však aj za pravicovej vlády riadili všetci zamestnanci štátnej a verejnej správy.