Na Slovensku sa rieky vylievajú z korýt

Na Slovensku stúpajú hladiny riek. Následkom topenia sa snehu a pretrvávajúcej zrážkovej činnosti v dňoch 24. - 25. februára na území Bratislavského, Nitrianskeho, Banskobystrického a Trnavského kraja došlo k zvýšeniu hladín vodných tokov s predpokladom ohrozenia života, zdravia a majetku povodňami.

, , , , , 25.02.2013 10:19, aktualizované: 15:17
mula, povodne, Veľký Krtíš Foto: ,
Ipeľ úplne obkolesil obec Muľa v okrese Veľký Krtíš.
debata (8)

Príslušníci HaZZ situáciu na stúpajúcich tokoch monitorujú a sú pripravení poskytnúť pomoc. Tretí stupeň povodňovej aktivity bol vyhlásený v obciach Jablonica (okres Senica)a Plášťovce (okres Levice).

Voda v Jablonici zaplavovala pivnice, dvory, verejné priestranstvá a cesty. Do odstraňovania následkov sa podľa starostky Aleny Hazuchovej zapojili hasiči, verejnoprospešní pracovníci a zamestnanci obecného podniku.

Situácia ani vo večerných hodinách nebola podľa Hazuchovej dobrá, pretože hladina vody klesala len veľmi pomaly. Jablonicu pravidelne ohrozuje rieka Myjava, dnes však voda pochádzala hlavne z okolitých kopcov a polí. Obvodný úrad v Senici v ďalších obciach okresu väčšie problémy s vodou neeviduje. Krízový štáb by bol zvolaný len v tom prípade, ak by voda ohrozovala dve alebo viac obcí, čo sa dnes nestalo.

V dopoludňajších hodinách odčerpávali hasiči vodu z pivničných priestorov domov pre stúpajúce hladiny riek v obciach Prievidza – osada Borina, Pohorelá a Brehy.

Situácia je vážna aj v okolí obce Muľa v okrese... Foto: Pravda, Štefan Rimaj
mula, povodne, Veľký Krtíš Situácia je vážna aj v okolí obce Muľa v okrese Veľký Krtíš, kde zatopilo viacero záhrad.

Vyliaty Ipeľ urobil z obce Muľa poloostrov

Topiaci sa sneh a víkendový dážď skomplikoval život obyvateľom obce Muľa v okrese Veľký Krtíš. Ešte v nedeľu večer sa zo svojho koryta začala vylievať rieka Ipeľ a vodná hladina postupne úplne obkľúčila spodnú časť obce so záhradami, lúkami a pasienkami. V obci, ktorá pripomínala poloostrov museli vyhlásiť druhý stupeň povodňovej aktivity.

Muľania sú už na rozliaty Ipeľ z minulosti zvyknutí, no rýchlosť s akou sa vodný živel vydal tentoraz k ich rodinným domom všetkých zaskočil. Voda v priebehu niekoľkých hodín obkolesila pozemok pri rodinnom dome Ďurišovcov, no na rozdiel od minulosti spôsobila galibu aj aj majiteľom vyššie položených domov. Do pivníc a ďalších nižšie položených objektov si okrem vody z Ipľa hľadala cestu aj spodná voda.

Pre pána Tibora Vámosa bola noc na pondelok viac ako perná. „Voda nám zaliala pivnicu, uhoľňu, no aj dielňu a komoru. V noci som toho veľa nenaspal. Vodu zo zatopených častí som odčerpával dlho do noci. Do postele som sa dostal na chvíľu až nad ránom. Čerpadlo bolo v pohotovosti aj dopoludnia, vodu som musel odčerpávať aj zo studne, ktorá sa naplnila tak, ako málokedy v minulosti,“ povedal Vámos.

Vyliatej vody z pivníc sa ľudia zbavovali... Foto: Pravda, Štefan Rimaj
mula, povodne, Veľký Krtíš Vyliatej vody z pivníc sa ľudia zbavovali čerpadlami, ako pán Tibor Vámos

Majiteľ domu hovorí, že problém s vodou mávali aj v minulosti, naposledy aj pri povodni spred dvoch rokov, no nikdy ich neprekvapila tak ako teraz. „Toľko ako teraz sme jej nemali pri spomínanej povodni. Teraz sa cez steny v priebehu niekoľkých desiatok minút vovalila do miestností,“ vysvetľuje. Mrzí ho aj situácia so studňou, ktorú zaliala a zakalila špinavá spodná voda. Doteraz používali studňovú vodu aj na varenie, no najbližšie týždne, možno aj mesiace s tým musia prestať. Kým sa voda neprečistí.

Starosta Mule Vojtech Nagy konštatuje, že ešte v nedeľu na obed nič nenasvedčovalo tomu, že sa Ipeľ vyleje a zaleje okolie obce. „Voda sa začala z koryta vylievať v nedeľu podvečer, v noci už zaplavovala okolie. V pondelok dopoludnia sme už vyhlasovali druhý stupeň povodňovej aktivity. Platiť bude až do odvolania,“ zdôraznil Nagy. Proti vyliatej vode z Ipľa sa podľa neho možno len ťažko brániť. Úvahy o vybudovaní hrádze v okolí obce stroskotali v minulosti kvôli vysokým finančným nárokom. Jediné, že môžu robiť ľudia, ktorým sa dostane voda do dvorov, záhrad a pivníc je ju odčerpávať. „Ani odčerpávanie však veľký význam nemá, pretože voda okamžite tečie späť. Pokiaľ voda priamo neohrozuje obytné časti je najlepšie počkať, kým sama klesne. Aj počas povodní z minulosti bolo tak, že voda po dvoch, troch dňoch klesla sama a postupne vsiakla do zeme, alebo sa vrátila do koryta Ipľa,“ dodal starosta.

Starosti s vysokou hladinou majú aj v Lehote pod Vtáčnikom

V obci Lehota pod Vtáčnikom (okres Prievidza) naďalej platí druhý stupeň povodňovej aktivity. Informoval o tom prednosta Obecného úradu v Lehote pod Vtáčnikom Jozef Mendel.

„Situácia na prvom záchytnom stupni vodnej nádrže Suchý polder sa nemení, tam priteká väčšie množstvo vody. Spodný stupeň je zastabilizovaný, naďalej tam však prečerpávame vodu do strán,“ informoval o aktuálnej situácii na vodnej nádrži Mendel.

Podľa slov Mendela stav vodnej hladiny na nádrži ovplyvní vývoj počasia v nočných hodinách. „Uvidíme ako bude v noci, či bude mrznúť,“ uzavrel Mendel.

Napriek tomu, že tu pred desiatimi rokmi vybudovali dva suché poldre, ktoré majú obec chrániť pred záplavami. Nádrže sú plné a dobrovoľní hasiči z nich nepretržite prečerpávajú vodu.

„Suchý polder pri obci má kapacitu na zachytenie storočnej až dvestoročnej vody. Vybudovali sme ho z daru švajčiarskej vlády v roku 2003, pod ním obec z vlastných zdrojov vybudovala menší polder. Za celý čas neboli nádrže také plné, ako sú teraz,“ vraví Ján Cipov, starosta obce Lehota pod Vtáčnikom.

Viaceré záhrady v obci Muľa zatopilo. Foto: Pravda, Štefan Rimaj
mula, povodne, Veľký krtíš Viaceré záhrady v obci Muľa zatopilo.

Obec dlhé roky trpela pravidelnými záplavami. Po vybudovaní suchých poldrov tu už tieto problémy nemali. Teraz sa však začalo roztápať množstvo snehu a do toho prišli dažde. Nádrže sa naplnili až po okraj. Miestne zbory dobrovoľných hasičov preto začali v nedeľu popoludní prečerpávať vodu z poldra do iných lokalít. Pracovali nepretržite celú noc aj v pondelok dopoludnia. Potrebovali vytvoriť v nádržiach rezervu pre ďalší nápor vody, ktorá môže pritiecť z vyššie položených oblastí.

Povodne hrozia aj vo Zvolenskej Slatine

V obci Zvolenská Slatina v okrese Zvolen platí II. stupeň povodňovej aktivity. Starostka v súčinnosti zo Slovenským vodohospodárskym podnikom ho tam vyhlásila v nedeľu večer, krátko po tom, ako sa voda zo Slatiny vyliala v strede dediny, neďaleko železničnej stanice.

„Aj keď už dnes dopoludnia hladina nestúpala, na druhej strane sa ani neznížila a tak sme povodňovú aktivitu neodvolali. Krízový štáb tak bude monitorovať situáciu aj počas noci,“ povedala starostka Mária Klimentová dnes asi o 17:00 hod.

Podľa nej pomohlo, že Slovenský vodohospodársky podnik pred dvomi rokmi vyčistil a spriechodnil časť koryta Slatiny v obci. Pomohlo to najmä obyvateľom v časti Pod hájom, kde bolo vždy najviac zaplavených domov.

Obec dala aj naplniť vrecia s pieskom a niektoré domácnosti ich aj použili. „Záhrady, dvory a pivnice má zatopené len niekoľko rodín,“ uviedla Klimentová.

Všetko nepoistia

Jediným riešením pre mnohých je poistka. Poisťovne však majú rôzne podmienky a nie každá je ochotná poistiť dom v rizikovom území, ktorým sa prehnala v minulosti silná povodeň. Presvedčil sa o tom aj dôchodca Július Mankovecký z Viesky nad Žitavou. Celé roky si jeho domácnosť platila len štandardnú poistku, ktorá mala nízke krytie. Po silnej povodni z roku 2010 sa chcel už poistiť lepšie. „Chceli sme si dať navyše poistiť aj hospodársku budovu, aj záhradu, no poisťovací agent nám povedal, že to už neprichádza do úvahy, že nás nikto nepoistí.“

Napríklad v ČSOB sa poistenie proti povodni nevzťahuje na lokality, kde bola v posledných 10 rokoch záplava. „Ide o oblasti, kde poistená nehnuteľnosť je umiestnená 200 metrov od rieky a jej prevýšenie nie je väčšie ako tri metre od brehu,“ uviedla hovorkyňa Zuzana Eliášová. Rizikovosť s využitím špeciálnej mapy zohľadňuje aj poisťovňa Generali. Poisťovňa Allianz lokalitu pri výpočte poistného nevyhodnocuje.

Človek bez drenáže, izolácie či poistky je tak odkázaný sčasti na vodohospodárov, či majú dosť peňazí na prečisťovanie tokov, ako aj na obec, či má financie na protipovodňové opatrenia, hrádze a suché poldre. Hoci ani to nie je stopercentná istota.

Špeciálna hydroizolácia pri zatopených pivniciach pomáha, tvrdí odborník

Starosta Kováčoviec v okrese Veľký Krtíš Jozef Filip tiež hlási vyliate Ipľa pri ich obci. „Zalial okolité pasienky a lúky, no k rodinným domom sa nedostal. Ich majitelia vodu v pivniciach síce majú, no tá sa objavila kvôli vysokej hladine spodných vôd,“ konštatoval. Voda z Ipľa mohla spôsobiť ešte väčšiu paseku, no obec urobila vlani niekoľko opatrení na zmierenie podobných rizík. „Vlani bolo veľmi suché leto a Ipeľ bol bez vody. To sme po dohode s vodohospodármi využili na vyčistenie toku od rôznych nánosov a spadnutých stromov. To rieku spriechodnilo a teraz to cítime. Pomohla aj hrádza, ktorú sme vybudovali okolo futbalového ihriska. Vďaka nej sa teraz voda na hraciu plochu nedostala,“ podotkol Filip. Horšie je to podľa neho v rodinných domoch, kde mávajú skúsenosti s vodou v pivniciach. „Niektorí ľudia sa pokúšali domy zaizolovať, no väčšinou to nepomohlo. Ide najmä o staršie stavby, kde by v prípade izolácie bolo treba robiť väčšie stavebné zásahy. A keďže u nás je pieskovité podložie, ani by to veľmi nebolo možné, lebo by sa mohla narušiť statika domov. Preto v prípade povodní majú ľudia doma v pohotovosti čerpadlá,“ dodal Filip.

Stavebný odborník Jozef Šaranko tvrdí, že problém s vytápajúcimi pivniciami sa riešiť dá. „Ja sám som mal dlho problémy s vodou v pivnici, no dal som si urobiť špeciálnu hydroizoláciu a pomohlo to. Dnes už na rozdiel od mojich susedov vodu so zatopenej pivnice ťahať nemusím,“ poznamenáva. Vyriešenie problému s vodou v pivnici má však jeden háčik. Ide o dosť zásadný stavebý zásah, ktorý aj niečo stojí. Cena je podľa Šaranka individuálna a závislá od veľkosti pivnice, či hĺbke podpivničených priestorov, no vždy treba rátať s niekoľkotisícovou investíciou. „Môže to stáť okolo sedem, či osem tisíc euro,“ odhaduje Šaranko. Riešením na problém s vodou v pivničných častiach môže byť podľa neho urobenie kanalizačných drenáží okolo domu, no to je podmienené tým, aby boli na vyšších miestach, ako je kanalizácia, resp. miesto kam by sa dala voda odviesť. „Ľudia by však tento problém nemali riešiť sami, ale by sa mali poradiť s odborníkmi. Lebo neodborným zásahom by mohli urobiť viac zla ako osohu,“ vystríha Šaranko. Ak nie je pri riešení problému aktuálne pre majiteľov domu ani hydroizolácia, či odvodnenie, odkázaní sú na čerpanie vody so zaplavených častí. Šaranko odporúča, aby na najnižších miestach v pivniciach mali ľudia zberné šachty s čerpadlami s plavákom, ktoré budú vodu odčerpávať preč.

V obci Prša pri Fiľakove mali veľký problém s povodňou v lete v roku 2 010. Starostka obce Mária Nagyová povedala, že záplavy spôsobila vyliata voda zo Suchého potoka. Tento rok, napriek problémom s povodňami sú v Prši stále v kľude. Problém vyriešili prečisteným zanedbaných a zanesených úsekov potoka a rozšírením melioračného kanála v obytnej časti, ktorý mal predtým slabú priepustnosť. Jeho rozšírením sa problém s nahromadenou vodou vyriešil. Obec vtedy dostala príspevok vo výške 10 tisíc euro z fondu solidarity, pomohla si aj peniazmi do sponzorov.

8 debata chyba
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy