Hlavným zdrojom na opravy ciest je daň z motorových vozidiel. Platia ju podnikatelia za svoje osobné autá, autobusy a kamióny, ktoré ničia cesty najviac. Samosprávne kraje na tejto dani každý rok vyberú milióny eur. No miesto toho, aby smerovali len na opravy komunikácií, ich župy využívajú aj v kultúre či školstve. Obhajujú sa tým, že ich využívanie na údržby ciest neprikazuje žiaden zákon. A tiež, že by iné rezorty nemali z čoho fungovať.
Šoféri platia chod škôl
Bratislavský samosprávny kraj vybral vlani na dani vyše 33 miliónov. „Na bežnú údržbu a výkon správy bolo vyčlenených 8,5 milióna, na rekonštrukcie ciest 6,3 milióna eur. Z peňazí, ktoré sa vyberú na daniach, je okrem dopravy financovaná aj sociálna oblasť, školstvo, zdravotníctvo, kultúra,“ uviedla hovorkyňa kraja Iveta Tyšlerová. Žilinský kraj získal na dani vyše 16 miliónov, na správu a údržbu ciest dal kraj vyše 12 miliónov eur, v tom je však zarátaná podľa hovorkyne župy Hany Danovej aj štátna účelová dotácia na povodňové škody. „Za rok 2012 sa opravilo alebo zrekonštruovalo spolu 16,5 kilometra ciest v celkovej výške 2¤699¤961 eur,“ dodala.
Trnavský kraj vlani vybral 15,29 milióna, čo bolo približne o 740-tisíc viac ako v roku 2011. Vtedy sa na opravu výtlkov, úpravu priekop a doplnenie dopravného značenia vyčlenilo 1,5 milióna, na zimnú údržbu 3,4 milióna eur. Údaje za rok 2012 podľa hovorcu župy Patrika Velšica ešte neboli spracované. „Výber peňazí z cestnej dane je vlastným príjmom krajov, je teda zaradený do rozpočtu a kraje ním spolufinancujú všetky originálne kompetencie, teda všetko, čo spadá pod správu kraja,“ upozornil.
Aj Banskobystrický kraj vybral viac a použil menej. Presne 1 044 420 eur predstavuje rozdiel medzi daňami a vyčlenenými prostriedkami. „Rozdiel sme použili na financovanie ďalších kompetencií. Na výkony vo verejnom záujme, to jest úhrada straty prepravcov,“ naznačila hovorkyňa Monika Pastuchová. Košický kraj získal 12,3 milióna a na dopravu vyčlenil približne 8,9 milióna eur. Hovorkyňa kraja Zuzana Bobriková podotkla, že táto daň nie je účelovo viazaná na dopravu. „Na opravu ciest by sme potrebovali niekoľkonásobne viac, ako je táto daň.“
Kraje nemajú na výber
Podľa riaditeľa divízie výskumu a vývoja Pavla Kajánka z Výskumného ústavu dopravného by sa malo určité percento vyzbieraných daní predsa len viazať na cesty. „Avšak viazať všetky príjmy z cestnej dane výlučne do opráv ciest by asi nebolo vhodné, pretože v niektorých VÚC by boli finančne poddimenzované ostatné aktivity v oblasti školstva, sociálnych vecí a podobne.“
Efektívnejšiemu využívaniu peňazí bráni aj rozdrobenosť správcov. Diaľnice a cesty I. triedy spravuje Národná diaľničná spoločnosť a Slovenská správa ciest, II. a III. triedu majú na starosti kraje, nižšie triedy mestá a obce. Kompetencie sú zložité a výsledkom je napríklad absurdný jav v zime. Odhŕňač sa otočí uprostred cesty, a to len preto, lebo druhú polovicu už spravuje niekto iný.
| Koľko župy vybrali na cestnej dani (rok 2012) | ||
|---|---|---|
| Kraj | daň (v mil. eur) | cesty (v km) |
| Bratislavský | 33,35 | 512 |
| Trnavský | 15,29 | 1 594 |
| Nitriansky | 18,03 | 2 040 |
| Trenčiansky | 12,92 | 1 489 |
| Žilinský | 16,29 | 1 440 |
| Banskobystrický | 12,62 | 2 461 |
| Košický | 12,30 | 1 955 |
| Prešovský | 13,84 | 2 444 |
Na otázku, či by nebol vhodnejší jednotný správca ciest, podľa Kajánka nie je jednoznačná odpoveď. Pripravované zlúčenie Národnej diaľničnej spoločnosti so Slovenskou správou ciest (SSC) bude podľa neho prínosom, pretože SSC chýbajú mechanizmy a opravy rieši často dodávateľsky. Ďalšie zlučovanie s regionálnymi správcami ciest však môže byť podľa neho krok späť. „VÚC vie zo svojej úrovne lepšie odhadnúť potreby, ktoré je nutné v rámci údržby vykonávať, lepšie pozná svoju cestnú sieť.“
Jeden správca ciest či viacerí?
Podľa generálneho riaditeľa SSC Romana Žemberu by bol jeden správca lepší. Ministerstvo dopravy to odmietlo, súhlasilo však s tým, že treba zvýšiť objem peňazí použitých na opravy. „Dôležité pritom nie je len opravovať už kriticky poškodené cestné úseky, ale aj robiť pravidelnú údržbu a obnovu povrchov,“ prízvukoval hovorca Martin Kóňa. Minister dopravy Ján Počiatek sa nedávno zaviazal, že do konca funkčného obdobia „sa rozostavia alebo podstúpi generálnu modernizáciu viac ako 1 000 kilometrov ciest I. triedy“. Chce vo väčšej miere využívať eurofondy.
Oslovení cestári z Trnavy, Hlohovca či Nitry sa zhodli na tom, že miesto nekonečného opravovania výtlkov by sa malo viac investovať do celkovej obnovy vozovky alebo, ako hovoria cestárskym žargónom, do „kože“. „V Rakúsku sa obnovuje povrch po 15 rokoch, u nás sa neobnovuje ani po 30, a to cesty dostávajú možno desaťnásobne väčšiu záťaž ako kedysi. Kamióny odnesú viac, a neraz jazdia preťažené,“ mienil Ľubor Andrášik z Regionálnej správy a údržby ciest Nitra.