Žiga ustúpil obciam, ony rozhodnú o prieskume

12.03.2013 17:47, aktualizované: 13.03.2013 08:48
Ziga
Minister životného prostredia Peter Žiga Autor:

Samosprávam zostalo právo veta a aj naďalej budú môcť zastaviť geologický prieskum pri ťažbe rádioaktívnych rúd. Túto kompetenciu im chcelo pôvodne vziať ministerstvo životného prostredia.

Zámer rezortu vyvolal kritiku nielen medzi obcami, ale aj ochranármi. Povolenie prieskumu je totiž prvým krokom k ťažbe, obce chcú preto o ňom rozhodovať samy.

Ťažba rádioaktívnych nerastov v posledných rokoch sa stáva citlivou otázkou. Napríklad v rekreačnej oblasti Jahodná pri Košiciach proti ťažbe uránu už protestujú niekoľko rokov. Väčšina obyvateľov Košíc a okolitých dedín ťažbu odmieta a ich postoj v procese povoľovania prezentuje práve samospráva.

V novele geologického zákona envirorezort navrhoval, aby o prieskume mohol rozhodnúť sám aj bez súhlasu obcí. Odvolával sa na to, že geologický prieskum je len dočasná činnosť a zameriava sa na vyhľadávanie ložiska nerastov, nie na ich ťažbu. K novele však boli vznesené hromadné pripomienky zo strany Združenia miest a obcí, samospráv a ochranárov, ktorí sa obávali, že pôjde najmä o územia s výskytom rádioaktívnych nerastov a ich budúcej ťažby.

Na utorkovom rokovaní ministra životného prostredia Petra Žigu a predsedu Združenia miest a obcí Slovenska Jozefa Dvonča nakoniec došlo k zhode. „Odstránili sme všetky rozpory a právo veta obcí zostáva nezmenené,“ vyhlásil Peter Žiga.

S rozhodnutím je spokojný aj predseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Dvonč. Na základe praktických skúseností nie vždy musia obce vydať odmietavý postoj k plánovaným prieskumom. „Tam, kde to rieši napríklad zamestnanosť alebo kde ťažba už prebiehala v minulosti, obce určite dajú súhlasné stanovisko,“ vyhlásil.

Proti návrhu envirorezortu zorganizovala odpor mimovládna organizácia Greenpeace. Pod hromadnú pripomienku sa podpísalo viac ako 7 100 ľudí. „Zachovanie práva samosprávy, ktorá môže povedať prieskumu nie, je demokratické a potrebné. Samospráva má najlepší prehľad o dianí na jej území a pred záujmami ťažobných spoločností, ktoré chcú skúmať rádioaktívne nerasty, môže dať prednosť inému využitiu územia“ povedal riaditeľ Juraj Rizman.

Podľa právnika Tomáša Kamenca sa ministerstvo síce odvolávalo, že pôjde len o prieskum, a nie o samotnú ťažbu. „Prieskum predsa nevykonávajú vedci v plášti a s lupou. Na území sa bude vŕtať a sekať a verejnosť sa bude ťažko domáhať svojich práv,“ vysvetlil. Podľa neho je problematické určiť, nakoľko by vôbec mala možnosť vymôcť si právnou cestou účasť na konaní. Prevenciu proti nespokojným obyvateľom vidí práve v zachovaní účasti samospráv, ktoré majú právo vyjadriť, čo chcú alebo nechcú vo svojom katastri.

Ohrozený by bol aj predaj nehnuteľností v blízkosti prieskumného územia, pretože by stratili lukratívnosť. „Ak ide o lokality vo väčších mestách, napríklad v Košiciach, určite sa ich cena znižuje. Nikto predsa nemá záujem bývať blízko územia, kde možno v budúcnosti príde aj k samotnej ťažbe,“ povedal realitný maklér Andrej Churý. Negatívny dosah na životné prostredie alebo hluk pochádzajúci z vrtov má podľa neho určite vplyv na hodnotu bývania a zníženie záujmu zo strany záujemcov.

Pôvodné vylúčenie samospráv z rozhodovania by malo negatívny dosah najmä pre obce s finančnými problémami, ktoré by tak stratili možnosť prilákať investorov z oblasti cestovného ruchu. „Investor si totiž dvakrát rozmyslí, či postaví penzión, reštauráciu alebo vlek v blízkosti prieskumnej oblasti, kde sa možno v budúcnosti bude urán aj ťažiť,“ uviedol Rizman. Ako príklad udáva lokalitu Kálnica-Selec pri Novom Meste nad Váhom, kde investor ustúpil od plánu turisticky rozvíjať malé lyžiarske stredisko.

Hromadnú pripomienku k novele zaslali aj Slovenská banícka spoločnosť či Asociácia ložiskových geológov. Ich predstavitelia však súhlasili s návrhom ministerstva, pretože podľa nich väčšina obcí nedokáže problematiku geologického prieskumu odborne posúdiť. „Obce, ktoré nemajú odbory životného prostredia a odborníkov spôsobilých dať kvalifikované stanovisko, majú pri súčasnom znení zákona garantované také postavenie, ktoré im napriek neznalosti problematiky umožňuje zastaviť konanie o určení prieskumného územia,“ myslí si Ladislav Lučivjanský, člen prezídia Slovenskej baníckej spoločnosti.

Podľa Rizmana sa obce v nijakom prípade nesnažia posudzovať geologickú problematiku. Problém spočíva v rozdielnych záujmoch pri využití územia, kde by mal prieskum prebiehať. „Obce majú napríklad v územnom pláne zaznačené, že chcú vybudovať priemyselný park, turistické centrum alebo rozvíjať poľnohospodárstvo. Potom príde podnikateľ s návrhom geologického prieskumu na rovnakom území. Obce, ktoré majú najlepší prehľad o dianí v ich katastrálnom území, musia mať právo vyjadriť sa, či dajú prednosť prieskumu alebo svojim vlastným aktivitám,“ poznamenal.

Pred pár dňami došlo k demonštrácii proti uránovej ťažbe zo strany ochranárov v Košiciach. Obávajú sa možnej ťažby v lokalite Kurišková-Jahodná. Prieskumné práce sa v lesoch vzdialených osem kilometrov od Košíc vykonávajú už od roku 2005. Podľa ťažobnej spoločnosti sa tu nachádza najvýznamnejšie ložisko urán-molybdénovej rudy v Európe.

Pôvodnú agentúrnu správu nahradil autorský článok z denníka Pravda.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
24,99
Perla Ruža Color

Perla Ruža Color

34,99
Rozeta

Rozeta

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk