V kauze prokurátor asi zasiahne vláda

Sedem z nich namieta prezident Ivan Gašparovič, štyroch Jozef Čentéš. Nenamietané zostali tak len dve sudkyne – Ivetta Macejková, ktorá šéfuje Ústavnému súdu, a Marianna Mochnáčová. Rozhodnutie súdu tak môže trvať ďalšie mesiace.

Premiér Robert Fico tvrdí, že právo občana má prednosť pred procedúrami na Ústavnom súde. „Povinnosťou Ústavného súdu je nájsť východisko. Ak ho nedokáže nájsť na základe súčasnej platnej legislatívy, mal by prísť s návrhom novely zákona, ktorý je vláda pripravená predložiť v skrátenom legislatívnom konaní,“ zareagovala hovorkyňa vlády Beatrice Hudáková. Úrad vlády odmieta konkretizovať, či by sa mal zmeniť zákon o konaní pred Ústavným súdom.

Podľa odborníka na ústavného právo by zmena zákona umožnila riešiť súčasnú patovú situáciu na Ústavnom súde. „Nová právna úprava by sa dala použiť aj na tento prípad. Ide totiž o procesnú otázku a v oblasti procesného práva tradične platí zásada, že nové procesné predpisy sa uplatňujú aj v tých konaniach, ktoré sa začali ešte pred ich prijatím. Nešlo by tu o retroaktivitu,“ povedal Marián Giba z Právnickej fakulty Univerzity Komenského.

Macejková odmieta pomalosť

Predsedníčka Ústavného súdu Macejková pripustila, že o podaniach na súde v tejto veci by mohli rozhodovať aj zaujatí sudcovia. Pripomenula, že v záujme spravodlivosti môže Ústavný súd uplatniť tzv. princíp nevyhnutnosti. Ten umožňuje sudcovi, ktorý by bol za bežných okolností inak vylúčený, pojednávať a rozhodovať. Prípad môže prerokovať, ak by inak nastala nespravodlivosť. Odmieta tvrdenia, že súd v tomto prípade nekonal dostatočne rýchlo. „Pokiaľ ide o konanie o sťažnosti Jozefa Čentéša, Ústavný súd si je vedomý možných procesných komplikácií vyplývajúcich z veľkého počtu námietok predpojatosti vznesených účastníkmi konania, za ktoré nemôže niesť zodpovednosť, ale musí sa s nimi ústavne súladným spôsobom vysporiadať,“ reagovala Macejková.

Jozef Čentéš nevylúčil, že sa obráti na Európsky súd v Štrasburgu, ak mu bude zamedzený prístup k spravodlivosti. Podľa neho je zarážajúce, že prezidentovu nedôveru má už väčšina pléna Ústavného súdu. „Verejnosť má právo poznať, prečo prezident nedôveruje viac ako polovici sudcov Ústavného súdu, hoci väčšinu z nich vymenoval,“ povedal Čentéš pre Pravdu.

Opodstatnenosti námietok

Odborníci na ústavné právo upozornili, že samotný Ústavný súd už dávnejšie vo svojich rozhodnutiach povedal, že z dôvodu širokého uplatňovania námietok je nutné v konaní pred ním dôsledne skúmať, či námietku zaujatosti účastník uplatnil opodstatnene. „Vo svetle svojej staršej judikatúry by sa Ústavný súd mal k veci postaviť s plným vedomím zodpovednosti, ktorá v tejto chvíli leží na jeho pleciach. Mal by starostlivo zvažovať, či všetky vznesené námietky vôbec možno považovať za námietky uplatnené v súlade so zákonom a či je dôvod sa nimi aj vecne zaoberať,“ upozornil Giba.

Ústavný právnik Peter Kresák konštatoval, že Ústavný súd stojí pred situáciou, ktorú ešte nikdy neriešil. „Podľa doterajšej praxe by sa dalo očakávať, že námietkový senát, ktorý sa vytvorí ad hoc mimo rozvrhu, bude rozhodovať o námietkach zaujatosti tých sudcov v opačnom poradí, ako prichádzali na Ústavný súd,“ usúdil Kresák.

Ivan Gašparovič minulý týždeň v stredu v ten istý deň, keď Ústavný súd rozhodol, že o jeho druhej námietke bude rozhodovať novovytvorený senát v zložení Rudolf Tkáčik, Ľudmila Gajdošíková a Ivetta Macejková, poslal súdu tretiu námietku predpojatosti. V nej namietal ako zaujatých sudcov Ľudmilu Gajdošíkovú a Rudolfa Tkáčika. Prezident namieta siedmich sudcov, z nich piatich v roku 2007 sám menoval do funkcie.

Štyria prezidentom namietaní sudcovia Ján Luby, Ladislav Orosz, Lajos Mészáros a Ľudmila Gajdošíková mali odlišné stanovisko k októbrovému rozhodnutiu pléna Ústavného súdu o tom, či prezident musí, alebo môže odmietnuť vymenovať kandidáta zvoleného parlamentom za generálneho prokurátora. Súd vtedy rozhodol, že ak prezident nechce za generálneho prokurátora Čentéša, môže ho odmietnuť, ale musí povedať prečo. Dôvody však nesmú byť svojvoľné. Týmto štyrom sudcom prekážalo, že súd pripustil možnosť nevymenovania za nejasných podmienok a tiež, že presne nevysvetlil, aká je primeraná lehota.