“Napokon až po novembri 1989 sme sa na základe vyšetrovania dozvedeli, že kordón policajných oddielov bol okrem obuškov vyzbrojený aj ostrými nábojmi, ktoré nakoniec neboli použité,” uviedol. Podľa jeho slov bola pamäť slovenského národa nielen v období neslobody neustále konfrontovaná s hrdinskými skutkami, ale aj ľudskými slabosťami. Ústav pod jeho vedením pripravuje na 25. výročie Sviečkovej manifestácie sériu podujatí.
Jeden z impulzov zorganizovať Sviečkovú manifestáciu bol list istého Slováka výkonnému podpredsedovi Svetového kongresu Slovákov Mariánovi Šťastnému. Ako bývalý hokejista prezradil novinárom, v liste ho nabádali na reakciu na utláčanie v Československu. “Čo robíte v tom Svetovom kongrese Slovákov, keď na Slovensku zatýkajú a trýznia kňazov? Prečo neurobíte niečo, čo by malo ochranný a povzbudzujúci charakter?“ spomínal Šťastný na otázky v liste.
„Tak prišla na svet myšlienka Sviečkovej manifestácie, ktorej cieľom bola pokojná manifestácia a žiadosť o náboženské a občianske práva,“ povedal. „V mojom záujme bolo, aby na tejto aktivite participovalo čo najväčšie množstvo ľudí, tak veriacich ako aj neveriacich, lebo išlo o všeobecné práva a slobody, aké v demokratickej spoločnosti poznáme,“ dodal.
Ústav pamäti národa pripravil na pondelok 25. marca program v priestoroch Bratislavského hradu. Ten sa začne o 9:00 vedeckým seminárom s historikmi zo Slovenka aj Česka. Popoludní o 13:30 je naplánovaný okrúhly stôl aktérov udalostí, na ktorom sa zúčastnia Marián Šťastný a Pavol Arnold ako reprezentanti zahraničných Slovákov. „Pozvanie prijali aj aktivisti tajnej cirkvi Anton Selecký, Ladislav Stromček a Július Brocka, ktorí priblížia udalosti z pohľadu účastníkov. Program vyvrcholí vernisážou Sviečková manifestácia 25. marca 1988, ktorá bude inštalovaná na hrade až do 20. mája,“ priblížil program Peter Jašek zo sekcie vedeckého výskumu ÚPN.