Dzurinda okrem iného hovoril o pasivite slovenskej diplomacie, podľa neho by mala byť aktívnejšia. Ministerstvo kritizoval aj za západný Balkán. Okrem iného v tejto súvislosti povedal, že osobne nezaznamenáva žiadnu aktivitu slovenskej zahraničnej politiky v tomto priestore, ak za ňu nepovažuje napríklad zdvorilostné návštevy.
„Nezaznamenávam konkrétny aktívny príspevok napríklad k riešeniu kľúčového regionálneho problému, a to je usporiadanie vzťahov medzi Srbskom a Kosovom tak, aby boli pravdivé,“ uviedol Dzurinda.
Lajčák odmieta slová o pasivite. Dúfa, že Dzurinda bol ministrom zahraničných vecí prvý- a poslednýkrát. Podľa jeho slov rezort viedol, keď sa mu uvoľnil čas popri šéfovaní v SDKÚ a to ešte spôsobom, ktorý podľa Lajčáka možno označiť slovom „sebaukájanie“. Lajčák zdôraznil, že jemu na rozdiel od Dzurindu, nejde o to, aby bol so všetkým v médiách.
„Ja takú zahraničnú politiku robiť nebudem, za mnou budú výsledky,“ vyhlásil minister, ktorého prekvapilo, že ho práve Dzurinda išiel školiť o západnom Balkáne a že mu vyčítal pasivitu v tejto otázke.
„Všeličo by som čakal, ale že mňa bude niekto školiť za to, že som pasívny voči Balkánu. Tu už musí byť veľký diletantizmus. Skôr by som čakal, keby mi niekto vyčítal, že príliš veľa času pozornosti venujem Balkánu. Nad tým by som sa zamyslel. Ale, že my sme pasívni voči Balkánu…,“ reagoval na Dzurindovu kritiku Lajčák. Šéf slovenskej diplomacie je rád, že Dzurinda objavuje Balkán, ale pripomína, že on sa tejto téme venuje dlhé roky.
„Kosovo navštevujem od roku 1999. Môžem vás všetkých ubezpečiť, že sa so mnou radí aj srbská strana, aj kosovská strana, aj Catherine Ashtonová a že Slovensko hrá veľmi významnú úlohu. A vôbec ma netrápi, že sa o tom nepíše v novinách. Necítim potrebu robiť tlačové konferencie, cítim potrebu prispieť k tomu, aby sa medzi Belehradom a Prištinou našlo riešenie,“ informoval poslancov Lajčák. Dodal, že Dzurinda ani netuší, kto všetko sa s ním v tejto otázke radí.
Minister ďalej uviedol, že keď sa vrátil na ministerstvo zahraničných vecí po Dzurindovi, mal pocit, že je v centrále SDKÚ. „Musel som urobiť opatrenia, aby som centrálu SDKÚ zmenil opäť na ústredný orgán štátnej správy, na ministerstvo zahraničných vecí,“ poznamenal v súvislosti s tvrdeniami, že po nástupe prepúšťal ľudí. Poznamenal, že v rezorte potrebuje ľudí, ktorí „kopú za štát, za Slovensko“ a nie takých, ktorí nosia modré tričko a neuvedomili si, že s Dzurindom im odišiel chlebodarca.