Veľká noc je o súdržnosti a rodine

Veľká noc nie je len pripomienkou obetovania sa za druhých, ale aj sviatkami súdržnosti a rodiny. Nemali by sme na to zabúdať ani dnes, hovorí etnologička Katarína Nádaská.

31.03.2013 11:07
obed, jedlo, rodina, rodinný, strava, kuchyňa,... Foto:
Ilustračné foto
debata

Kresťanské sviatky Veľkej noci nadväzujú na židovský Pesach, ktorý sa začal uplynulý v pondelok, 25. marca a potrvá do 2. apríla. Čo majú tieto sviatky spoločné?
Pesach – prechod, je významným židovským sviatkom, pripomínajúcim útek z egyptského zajatia cez Červené more a návrat do zasľúbenej zeme. Kresťania si z neho vzali napríklad to, že Veľká noc, pripomínajúca ukrižovanie a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, je pohyblivá – viaže sa na židovský kalendár, podľa ktorého sa začína prvou nedeľou po jarnej rovnodennosti. V oboch prípadoch je to sviatok súdržnosti a rodiny. Keďže Židia uznávajú Ježiša Krista ako proroka, no nie ako vykupiteľa a spasiteľa, na ktorého ešte stále čakajú, roviny oboch sviatkov sa tu rozchádzajú.

Prevzalo kresťanstvo zo židovstva aj symbol baránka?
Krv baránka na verajach židovských obydlí ochránila prvorodených pred anjelom smrti, keď na Egypt dopadla posledná, desiata, božia rana za neochotu faraóna prepustiť ich zo zajatia. Vtedy pomrelo všetko prvorodené, ľudia aj zvieratá. Pečeného baránka si Židia vzali ako jedinú „batožinu“ na cestu z Egypta. Kresťania prevzali baránka do svojich sviatkov ako symbol Ježiša Krista – pripodobňujú ho k obetnému baránkovi, ktorý sa dobrovoľne vydal na smrť, aby spasil ľudí.

Čo znamená symbol vajíčka?
Všade, kde sa striedali štyri ročné obdobia a zima bola dlhá a ťažká, robili staroveké národy rôzne rituály, aby uľahčili jej odchod. Vajíčko ako symbol života má korene v tomto období. Aj starí Slovania mali sviatky jari, nazývané Sviatky Pyric alebo Krasnoočka, kde dominovalo vajíčko ako zárodok nového života. Kraslice farbili prírodnou červenou farbou, symbolizujúcou oheň, krv a nový život.

Ako sa k Veľkej noci dostalo používanie vody a korbáča?
Veľkú noc môžeme rozdeliť do línie kresťanskej tradície – sem patrí obdobie 40-dňového pôstu a Veľkého týždňa, ktorý sa končí Veľkonočnou nedeľou. Druhou je línia ľudových zvykov, pochádzajúcich z predkresťanského obdobia. Šibanie a polievanie sú zvyky založené na mágii podobnosti – šibaním sa mali vlastnosti jarného, miazgou naliateho prútia preniesť do tela ženy. Žena v minulosti totiž najviac potrebovala byť zdravá, vrtká, schopná postarať sa o domácnosť, o gazdovstvo, porodiť dieťa.

Ako to bolo s vodou?
S vodou to bolo podobné, ale musela to byť voda tečúca. Tá mala hlboký význam, nazývala sa aj živou vodou a špeciálne na Veľký piatok sa do nej chodili dievčatá umývať. Pripisovala sa jej ozdravujúca moc, po umytí sa mali stratiť kožné defekty a podobne, takže aj polievanie takouto vodou malo zabezpečiť, že žena bude zdravá a otužilá. Na Slovensku sa oblieva najmä na východe, západ preferuje šibanie a stred oba zvyky spája.

Dievčatá a ženy zrejme neodmeňovali mládencov peniazmi, ako je zvykom dnes.
Prejavom vďaky bolo vajíčko, nielen ako symbol života, ale aj lásky – ručne zdobené vajíčka dávali dievčatá mládencom na znamenie, že ich nosia v srdci. Staré ženy dávali skôr výslužku. Počas šibačiek sa robila aj rôzna ľúbostná a erotická mágia, pripravovali sa špeciálne upravované pokrmy, ktoré sa dávali jesť vybraným mládencom, aby k dotyčnej zahorel nehynúcou láskou.

Aký je rozdiel medzi jednotlivými kresťanskými smermi pri slávení Veľkej noci?
Pre protestantských veriacich je najväčším sviatkom pripomienka umučenia Ježiša Krista – Veľký piatok, ktorý je pre nich záväzným dňom slávenia Veľkej noci. Pre rímskokatolíkov je to celé veľkonočné trojdnie, ale najvýznamnejšou je Biela sobota a obrady vzkriesenia po zotmení. Pre gréckokatolíkov a pravoslávnych na východe Slovenska je zas typické, že dodnes veľmi prísne dodržiavajú štyridsaťdňový pôst pred Veľkou nocou, zdržiavajú sa akýchkoľvek živočíšnych tukov, mäsa, mlieka, tvarohu. Aj pre nich sú najvýznamnejšie obrady vzkriesenia na Bielu sobotu.

A špecifiká v rôznych častiach sveta?
Vo všeobecnosti žijeme v sekularizovanom svete, náboženská funkcia ustupuje do úzadia, aj Veľkú noc vnímajú okolité krajiny skôr ako rodinný sviatok. Spája sa to aj s tradíciami, povedzme vo Veľkej Británii sa tínedžeri venujú tradičným hrám, ako je beh s palacinkami. Rodiny s malými deťmi chodia na pikniky do prírody, kde spoločne hľadajú čokoládové zajačiky. Iné je to v Latinskej Amerike alebo južnej časti Európy, kde sú krajiny so silnou kresťanskou tradíciou. V Španielsku a Portugalsku je typické verejné slávenie Veľkej noci, či už veľkými pašiovými procesiami, alebo pálením Judáša.

V Nórsku sa vraj vášnivo lúštia detektívne záhady.
Je to novodobá tradícia, stará asi 50 rokov. Na Veľkú noc televízie vysielajú detektívky, kníhkupectvá ponúkajú špeciálne krimipríbehy, krátke komiksové krimipríbehy sú aj na škatuliach od mlieka.

Sú slovenské zvyky tiež niečím výnimočné?
Treba povedať, že také nádherné ľudové zvyky, aké máme na Slovensku, už v podstate široko-ďaleko nie sú. Je potešiteľné, že si začíname uvedomovať, že duchovné bohatstvo v nich je dobré zachovať. Preto aj vidíme, že mnohé z týchto zvykov, aj čo sa týka šibania a polievania, sa snažia ľudia revitalizovať, najmä formou rôznych folklórnych súborov, ktoré tradície udržiavajú.

Lenže dnes vnímame šibačku a oblievačku skôr ako týranie, okrem toho sa spájajú s alkoholom, ktorý tiež prináša násilie.
Áno, je to určitý fenomén, keď to muži neustoja, pitie alkoholu je aj vecou národnej kultúry. Každý, aj krásny, zvyk sa dá zneužiť. Je to na nás – ako vychováme svoje deti, tak to do budúcnosti bude. Samozrejme, nie sme skanzen, kde treba všetko konzervovať a žiť ako naši predkovia pred dvesto rokmi, ale sú určité zvyky, pri ktorých je dobré aspoň o nich vedieť a poznať ich korene.

Nie je Veľká noc v súčasnosti viac sviatkom prejedania sa ako tradícií? Ako by sme ju mali stráviť podľa tradície?
Keby sme si brali príklad z našich predkov, tak v prvom rade treba spomenúť pôst. Ľudia ho v minulosti brali vážnejšie – 40 dní nejedli mäso a celkovo, či už žili v mestách, alebo na vidieku, nepoznali prejedanie sa a nadváhu. Aj veľkonočné sviatky mali pekne rozdelené – časť venovali duchovnej obnove a časť ľudovým zvykom, aj duša bola spokojná, aj telo sýte. Cez sviatky sa nepracovalo a ľudia sa venovali jeden druhému – to nám možno dnes chýba. Mnohí máme zo sviatkov traumu, že sa má zísť rodina, a pritom si nemá čo povedať. Tu vidím šancu aj pre tých, čo nie sú nábožensky založení, aby voľné dni využili práve pre rodinu, urobili si výlet, navštívili kultúrne pamiatky – jednoducho, trávili spolu čas.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba