Slovenčina však podobu priezviska pre obe pohlavia striktne rozlišuje. Teda aspoň donedávna sa u žien nezaobišlo bez prípony -ová. Hoci pri povinnom prechyľovaní mien zahraničných celebrít, napríklad herečiek Goldie Hawn či Giny Lollobrigidy, to neraz viedlo až k úsmevným skomoleninám. A povestnými výnimkami z pravidla boli aj slovenské spisovateľky Figuli či Timrava.
Globálny svet, vplyv angličtiny, zvýšený výskyt zmiešaných manželstiev, ale aj snaha byť zaujímavou za každú cenu, však do zavedených „priezviskových stereotypov“ vniesli chaos. Nielen ženy inej národnosti, už ani mnohé Slovenky o prechýlené meno z rôznych dôvodov nestoja. Bauer, Pfundtner, Wienk, Fábry, Schlesinger, Czibulka, Kirschner, prípadne Lelkes Sklovská, Šmahel Kalisová, Fonód Babincová… to sú príklady bežných ženských priezvisk dneška.
„Áno, vypustili sme džina z fľaše,“ pripúšťa Klára Buzássyová z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV. A priznáva, že sama nemá k problému „prechyľovať či nie“ celkom jednoznačný postoj. Ako Slovenka a manželka Slováka síce jeho maďarské meno s -ová prijíma bez výhrad. „No nie všetci musíme rozmýšľať rovnako. Tento problém totiž nie je iba jazykový, ale aj spoločenský, kultúrny, etický,“ zdôrazňuje.
Buzássyová na jednej strane súhlasí, že bežné slovenské priezviská bez -ová zbytočne ničia štruktúru štátneho jazyka. „K jedinečnostiam slovenčiny patrí aj skloňovanie. Mužské priezvisko Kováč sa ohýba na Kováča, Kováčovi, s Kováčom… No čo ak chce byť Kováč aj pani Zuzana? Budeme hovoriť, že ideme k Zuzane Kováčovi? Alebo považovať jej priezvisko za nesklonné? Ale prečo, keď slovo Kováč je rýdzo slovenské?“ pýta sa.
Ani zdvojené priezviská získané vydajom jazykovedkyňa a priori neodmieta. Aj v nich však odporúča poriadok. Prvé priezvisko po manželovi, druhé rodné a medzi nimi spojovník bez medzier – ako kážu aj platné pravidlá pravopisu. „Tu je však zase otázne, či by trebárs pani Jana mala byť po manželovi Tichý alebo Tichá. A zvážiť moderné praktiky by mali tiež rodičia, ktorých deti môžu byť poriadne zmätené, ak nemajú mamino priezvisko,“ uvažuje. No na strane druhej uznáva Buzássyová aj „nejazykové“ aspekty priezvisk, vyplývajúce z ľudských práv. „Prax nie je vždy v súlade s legislatívou. Svoje meno každý vníma inak a dôvody, prečo ho chce mať práve také, sú veľmi rôzne,“ tvrdí.
Spomenie prípady, keď sa ženy ašpirujúce na miesta úradníčok Európskej únie cítili pre -ová v priezvisku diskriminované, keďže ich automaticky zaradilo do „východnej Európy“. Niekedy má zase neprechýlené priezvisko vyjadrovať príslušnosť k starému rodu, a keďže prechyľovanie je záležitosťou pomerne novou, začalo sa s ním až v 20. storočí, nevhodne by skreslilo historické rodostromy. Sú aj ženy, ktoré chcú formou priezviska vyjadriť svoje životné postoje, príslušnosť k niektorému hnutiu, skupine, umeleckému smeru.
Bratislavčanka Lucia Kedro je slovenskej národnosti aj manžela má Slováka. „Rozhodla som sa pre jeho priezvisko v mužskej podobe. Túto formu považujem za jednoduchšiu, krajšiu, praktickejšiu, navyše denne komunikujem s kolegami zo zahraničia, pre ktorých sú mená s -ová väčšinou jazykolamy,“ zdôvodňuje. Ako hovorí, bolo pre ňu dehonestujúce, keď si kvôli zápisu mena do matriky musela doslova vymyslieť inú národnosť, keďže to bola podmienka akceptovania mužskej verzie. „A naozaj to nemalo nič spoločné s tým, že sa hanbím za moju vlasť a štátnu príslušnosť,“ podčiarkuje.
„Slovenčina je určite krásny jazyk, no ja uprednostňujem meno medzinárodné, nepoznačené akýmisi lokálnymi pravidlami,“ vysvetľuje Valéria z Rohožníka, v matrike zapísaná ako Lovíšek. Národnosťou Srbka získala terajšie priezvisko vydajom za slovenského manžela. Na základe schválenej žiadosti ho však používa bez prechyľovacej koncovky, rovnako ako ich maloletá dcérka.
Tvary priezvisk dnes riešia viaceré zákony – o štátnom jazyku, o matrike, o mene a priezvisku či o používaní jazykov národnostných menšín. Najnovšie sa o nich rozprúdila debata v súvislosti s chystanou novelou matričného zákona, ktorá by mala nadobudnúť účinnosť v septembri. Ministerstvo vnútra, ktoré ju pripravuje, ustúpilo od zámeru ponechať ženám slovenskej národnosti možnosť dobrovoľne sa rozhodnúť, či v priezvisku chcú príponu -ová. Podľahlo tak tlaku ministerstva kultúry, podľa ktorého by „navrhovaná možnosť zapisovania ženských priezvisk v mužskom tvare do matriky bola v rozpore so zákonom o štátnom jazyku, ktorý takýto zásah do jazykového systému nedovoľuje“.
Podľa hovorcu rezortu kultúry Jozefa Bednára sa však v konečnom dôsledku nič nezmení. Ženám inej ako slovenskej národnosti zostane výnimka, vďaka ktorej majú už teraz na matričných úradoch možnosť slobodného výberu formy zápisu priezviska. A Slovenky sa zase pri zápise svojho priezviska do iných dokumentov ako do matriky budú môcť takisto rozhodnúť aj pre formu bez -ová.
Takže, úplne aktuálne, chystá sa bratislavského župana Freša v nadchádzajúcich voľbách poraziť Flašík-Beňová? Buzássyová s úsmevom odpovedá záporne. „Ženy s atypickým priezviskom by mali byť poučené aj o tom, že mimo oficiálneho zápisu v matrike nemôžu vyžadovať jeho používanie v rovnakej podobe v neúradnej komunikácii. Teda ani médiám nemôžu zakázať, aby ho skloňovali. Toto poučenie by malo byť súčasťou vykonávacieho predpisu k zákonu,“ uzatvára jazyková odborníčka.