Po prudkom poklese dohodárov znovu pribúda

09.04.2013 14:00
Ján Richter
Minister práce Ján Richter Autor:

Počet ľudí pracujúcich na dohody opäť rastie. Kým v januári skokom klesol oproti vlaňajšiemu decembru zo 600-tisíc osôb približne na polovicu, vo februári a takisto aj v marci ich znovu po 40-tisíc pribudlo.

Pritom prudký úbytok dohodárov na prelome rokov sa pripisoval najmä faktu, že od januára musia aj oni platiť odvody z príjmov.

Ministerstvo práce je s vývojom spokojné. Podľa rezortu trend naznačuje, že forma práce na dohody sa napriek novým pravidlám stále javí ako prijateľná – tak pre zamestnávateľov, ako aj pre pracovníkov. A keďže štatistiky zároveň potvrdzujú mierny nárast počtu riadnych zamestnancov, pravdepodobne sa do zamestnaneckého pomeru podarilo prejsť aj mnohým bývalým dohodárom.

„Predpokladali sme, že namiesto časti pôvodných dohôd vzniknú riadne zamestnanecké pracovné miesta. To je aj želaný cieľ, ktorý sa zatiaľ zrejme darí plniť,“ uvádza hovorca ministerstva Michal Stuška.

Najnovšie výsledky Štatistického úradu SR ukazujú, že hoci nezamestnanosť sa vo 4. štvrťroku 2012 v porovnaní s rovnakým obdobím 2011 o 3,1 percenta zvýšila, zároveň vzrástol počet ľudí v zamestnaneckom pomere, a to medziročne o 0,8 percenta.

„Napriek rastúcej nezamestnanosti nám teda zamestnancov pribúda. Sčasti je to aj s tým, že sme zamestnávateľom obmedzili motiváciu uzatvárať namiesto klasických pracovných zmlúv iba zmluvy na dohodu – a znižovať si tak na úkor zamestnancov mzdové náklady,“ pokračuje Stuška.

Ministerstvo opätovný nárast pracovníkov na dohody sleduje, no už nepredpokladá dosiahnutie predchádzajúceho stavu. Navyše zdôrazňuje, že dohodár je v súčasnosti v úplne inom postavení, než v akom bol vlani.

„Dohodárov sme museli riešiť, keďže boli zamestnávateľmi zneužívaní,“ tvrdí Stuška. Rezort hodnotí bývalý systém, keď niektorí ľudia pracovali dlhé roky len na dohody, bez dostatočnej pracovnoprávnej ochrany a bez akéhokoľvek poistenia pre prípad sociálnych udalostí, ako neudržateľný a nebezpečný. Krivil podnikateľské prostredie v prospech zamestnávateľov, ktorým dovoľoval obchádzať Zákonník práce a aj záujmy zamestnancov.

„Keby sme neprijali nijaké opatrenia, aký by mali dohodári v budúcnosti starobný alebo invalidný dôchodok, nemocenské, nárok na materskú a ďalšie poistné?“ argumentuje hovorca. Dodáva, že ľudia by si raz tieto súvislosti uvedomili, no bolo by už neskoro. Spadli by do sociálnej siete, čo by v konečnom dôsledku pre štát znamenalo len ďalšie zvýšenie výdavkov.

Podľa sociologičky Čambálikovej vývoj naznačuje, že pre zamestnávateľov je v tomto neistom období naďalej výhodné prijímať ľudí skôr na dohody, ako na stály pracovný pomer. „Ak zamestnávateľ prácu dohodára potrebuje, rád ho prijme. A keďže odmeny za práce na dohodu sú zväčša veľmi nízke, terajšia situácia môže priniesť pozitívny tlak na ich zvýšenie. Dohodár by tak síce v čistom nedostal viac ako predtým, no zároveň už bude krytý pre dôchodkové a iné sociálne zabezpečenie,“ hodnotí Čambáliková.

„Pri zvýšených nákladoch, aké dnes majú zamestnávatelia v dôsledku novely Zákonníka práce či zmien v daňovom a odvodovom zaťažení, je to len ťažko mysliteľné,“ oponuje však Čambálikovej Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov. Sám odporúča s analýzami a hodnotením stavu aspoň niekoľko mesiacov počkať.

„Úbytok dohodárov na konci roku je každoročný jav, veď k decembru zväčša končí najviac kontraktov a od januára sa začínajú podpisovať nové. No kým v minulých rokoch dočasný pokles pravidelne predstavoval okolo 10 percent, tentoraz bol až 50-percentný. Treba si najmä uvedomiť, že títo ľudia sa ocitli mimo oficiálneho trhu práce,“ varuje Hošták.

Štatistiky za máj či jún môžu podľa neho vykázať celkom iné prírastky či úbytky tak dohodárov, ako aj zamestnancov. Najväčšie riziko však vidí v tom, že niekdajší pracujúci na dohodu môžu teraz vo zvýšenej miere prejsť do ekonomiky čiernej, prípadne sivej, keď sa im budú oficiálne vyplácať len nízke odmeny, aby z nich len minimum odišlo na odvody, a viac dostanú neoficiálne „na ruku“. „Až neskôr uvidíme, či zmeny priniesli vládou očakávaný efekt a či Sociálna poisťovňa zaznamená naozaj podstatný prílev peňazí z odvodov,“ uzatvára zástupca zamestnávateľov.

Počet zamestnancov, nezamestnaných a pracujúcich (v tis. osôb)
  nezamestnaní zamestnanci pracujúci
4. kvartál 2011 378,8 1 946,2 2 315,7
4. kvartál 2012 390,4 1 961,6 2 313,7
medziročná zmena +3,1% +0,8% –0,1%
Zdroj: tieto údaje sú predbežné, vydané v rámci tlačovej správy Štatistického úradu SR a sú harmonizované vzhľadom na výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov a z tohto dôvodu sa líšia od údajov v tabuľke vyššie

Dohodári v číslach

  • v marci 2013 zamestná­vatelia prihlásili do Sociálnej poisťovne na platenie poistného 373 419 dohodárov (v údaji sú zahrnuté uzavreté dohody s pravidelným aj nepravidelným príjmom – čiže dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študenta)
  • k 31. januáru 2013 evidovala Sociálna poisťovňa 297 422 dohôd a k 28. februáru 2013 ich bolo 339 823
  • len v roku 2011 sa na dohodách bez odvedenia poistného vyplatilo okolo 800 miliónov eur, pričom v posledných rokoch sa táto suma stále zvyšovala

Zdroj: Sociálna poisťovňa

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku