Na skládkach ožíva zeleň. Nežiaduca a nebezpečná

Okrem hromady odpadkov ich však trápi aj to, čo na skládkach vyrástlo. Možno kvety rastlín vyzerajú pekne a hodia sa aj do kytíc, sú to však nebezpečné invázne druhy. Pohánkovec japonský, sumach palkový či slnečnica hľuznatá sa správajú agresívne a vytláčajú všetko pôvodné. A dostať ich z prírody preč je ťažké.

Podľa environmentalistu Tomáša Veselovského z občianskeho združenia Poznaj a chráň sú skládky a všetky podobné stanovištia narušené činnosťou človeka náchylnejšie na obsadzovanie inváznymi rastlinami. „skládkach často rastie zlatobyľ kanadská či ambrózia palinolistá. Všetko sú to rastliny, ktoré boli dovezené z cudziny, väčšinou ako okrasné alebo úžitkové. Podmienky u nás im vyhovujú a zároveň nemajú prirodzených nepriateľov, ktorí by ich tlmili.“

Šíria sa ľahko, ničia ťažko

Invázne rastliny narúšajú rovnováhu. Dva metre od pohánkovníka vôbec nič nerastie. Svojimi plytkými koreňmi navyše spôsobuje pôdnu eróziu a je veľmi ťažké ho vykynožiť, aj keď je už skládka vyčistená. Túto rastlinu nestačí len vytrhať zo zeme. Ak zostane zabudnutý odrezok, opäť sa rozmnoží. „Na ničenie sa používa takzvaný beskydský model. Treba počkať na jeseň, keď živiny putujú z vrchnej časti rastliny do koreňa. Vtedy sa odreže a na zničenie koreňov sa použije chemický prostriedok,“ opisoval Veselovský.

Podľa občianskeho združenia TATRY, ktoré už dlhodobo monitoruje čierne skládky, sú invázne druhy takmer na každom smetisku. Stretávajú sa s nimi aj ochranári z Nitry v Prírodnej rezervácii Lupka. Tá je domovom vzácnych divých ruží, je tiež zdrojom pitnej vody a v posledných rokoch je to aj nelegálna skládka.

V lokalite, kde rastie kriticky ohrozený peniažtek slovenský, sa povaľujú svetlomety, sedačky z áut, sklá. Naposledy tam niekto vyhodil monitor, gumové tesnenia, vysávač a niekoľko vriec s odpadom zo záhrady. A práve cez ne sa sem podľa strážcu prírody Viktora Mlyneka dostanú invázne rastliny. „Niekto v záhrade sa chcel zbaviť takejto rastliny, tak ju vytrhal aj s koreňmi, posekal, dal do vreca a odhodil tu. Netrvá dlho a rastlina sa začne z vreca šíriť do okolia. Takto sa to opakuje každý rok.“ Najnovšie tu niekto vyhodil asi dve vlečky s odpadom z posekaných tují. „Niekto sa potreboval zbaviť živého plota a asi sa mu ťažilo to odviezť na dvor do mesta, kde to bez problémov zoberú. Radšej to zahodil do prírody,“ dodal Mlynek.

Škodí aj topinambur

Invázne rastliny sa však podľa predsedu Nitrianskeho horského spolku Patrika Együda vedia dostať aj hlbšie do lesa, ďalej od prístupových ciest. „Zavezú ich tam niektorí poľovníci, keď prikrmujú zver.“ Diviaky si obľúbili slnečnicu hľuznatú, čo je topinambur. Predseda obvodnej poľovníckej komory v Leviciach František Zlehovec tvrdil, že nevie o tom, že by niekto v súčasnosti topinambur využíval. Iné to však bolo pred asi 20 rokmi, keď sa rastlina všade propagovala. „Slúžilo to aj na to, aby diviačia zver neušla von z lesa a nenarobila škody na poľnohospodárskych plodinách. Nám sa to však nakoniec neosvedčilo, pretože sa to veľmi rozšírilo.“

Aj predseda nitrianskej poľovníckej komory Jozef Mladý potvrdil, že sa od topinamburu upustilo. „Možno zostali torzá v revíroch z minulosti, ale odkedy prišla výzva, že to patrí medzi invázne rastliny, nepoužíva sa to.“ Podľa neho sa topinambur pestoval na malých plochách a dal sa kontrolovať. Okrem poľovníkov ho však využívali a dodnes pestujú aj diabetici. Rastlina totiž pomáha znižovať obsah cukru v krvi a mnohí preto prijali správy o zákaze pestovania s rozhorčením.

S topinamburom sa stretávajú aj strážcovia prírody z občianskeho združenia Aquila horné Ponitrie. Tento víkend sa chystajú spolu s ďalšími dobrovoľníkmi vyčistiť Prírodnú rezerváciu Solčiansky háj a tiež Národnú prírodnú rezerváciu Hrdovická. „Topinambur býva na opustenom smetisku pod horou, rastie tu tiež sumach. Topinambur rastie vo veľkom aj pozdĺž rieky Nitry,“ naznačil predseda združenia Robert Tureček. Je presvedčený o tom, že príroda si sama poradí. Trochu jej pomáhajú tým, že tu vysádzajú rakytník rešetliakový či bazu. A postavili tu aj závoru, aby odradili ľudí od vyvážania odpadkov. Niekto už stihol pokaziť zámok, no podľa Turečka „ich to prejde“…

Pomoc? Separovanie

V boji proti čiernym skládkam a inváznym rastlinám má pomôcť aj najnovší projekt pod názvom Na skládky nie sme krátki!, ktorý realizuje občianske združenie TATRY. Pripravené sú prednášky v školách, monitorovanie skládok a inváznych rastlín v teréne, vznikne tiež nová internetová stránka. „Bude skôr komunikačným priestorom pre ľudí, ktorí chcú v životnom prostredí naozaj niečo zmeniť, a nie sa hrať na ochranu životného prostredia. Budú to vzory podnetov, formulárov, vypracované stanoviská našich právnikov k riešeniu jednotlivých prípadov,“ naznačil predseda združenia Rudolf Pado.

Niektoré obce si pomohli kamerovým systémom. Investícia sa vďaka pokutám rýchlo vrátila. Okrem iného kamera poskytuje spoľahlivý dôkaz. Nitrianski strážcovia prírody sa darmo snažili vystopovať pôvodcov odpadu v Lupke, keď našli v odpadkoch písomnosti s adresou. Majiteľ sa vždy vyhovoril, že nevie, ako sa vrecia dostali do rezervácie.

Skládky a s nimi aj nežiaduce rastliny však likviduje aj to, ak je obec dôsledná v triedení odpadu. Dôkazom je dedina Palárikovo, kde sa podľa starostu Bernarda Rošteckého veľmi rýchlo vytratili skládky z okolia, keď dedina zabezpečila dostatočné podmienky na triedenie plastov, skla, kovov či bioodpadu.