Tentokrát opozíciu nahneval postup Čaploviča pri predkladaní správy o stave školstva, ktorú v stredu vzala vláda na vedomie, a tiež jej obsah. Po šéfovi justície Tomášovi Borecovi (nominant Smer) by tak bol Čaplovič druhým ministrom, ktorý by čelil odvolávaniu.
„V rámci Ľudovej platformy budeme diskutovať, čo ďalej s ministrom Čaplovičom,“ povedal podpredseda školského parlamentného výboru a exminister školstva Martin Fronc (KDH). Podľa Miroslava Beblavého z SDKÚ by mal Čaplovič odstúpiť sám. Ak tak neurobí, bude podľa vlastných slov presviedčať kolegov, aby podpísali návrh na jeho odvolanie.
Opozícia potrebuje na podanie návrhu 30 podpisov. Poslankyňa Jana Žitňanská (nezaradená) hovorí, že medzi opozičnými poslancami koluje vyhlásenie, v ktorom vyzývajú premiéra, aby ministra školstva odvolal. „Pokiaľ tak neurobí, podáme návrh na jeho odvolanie,“ povedala. Na spoločnom postupe by sa podľa nej opozícia mohla dohodnúť na mimoriadnej schôdzi k nezamestnanosti na budúci týždeň. Árpád Érsek z Mosta sa k odvolávaniu nevyjadril, myslí si však, že Čaplovič nezvláda situáciu.
Opozícia kritizuje ministra, že nesplnil uznesenie, ktorým ho koncom minulého roka zaviazal parlament. Správu o stave školstva mal totiž parlamentu predložiť do konca marca. Vláda ju zobrala na vedomie až dnes, nebola v pripomienkovom konaní. Čaplovič však trvá na tom, že uznesenie splnil, keďže správu poslal pred Veľkou nocou predsedovi parlamentu. Priestor na diskusiu podľa neho bude v parlamente.
Podľa správy o stave školstva by sa mal podiel investícii do roku 2020 vyšplhať na šesť percent HDP. Kým pracovná verzia správy hovorila o navýšení financií pre regionálne a vysoké školstvo o 200 miliónov eur ročne, finálna verzia nehovorí, o koľko by mali vzrásť investície pre školy v jednotlivých rokoch.
Podľa Beblavého zahral Čaplovič vabank tým, že návrh správy nedal pripomienkovať kolegom, ani mu ho neschválila vláda, ale ju rovno poslal do národnej rady. „Minister svoj veľký blaf prehral. V snahe oživiť svoju prudko upadajúcu povesť stavil na jasný a razantný záväzok rozvoja. Vláda ho však nepodržala, naopak vyslovila mu nedôveru. Minister školstva, ktorý zahrá takýto vabank a prehrá, musí odísť,“ podčiarkol poslanec.
Exminister Fronc považuje navrhnuté opatrenia bez finančného krytia za neúčinné a nezmyselné. „Dávať záväzok do roku 2020, keď táto vláda nebude, považujem skôr za fór,“ dodal. Žitňanská správu označila za „lepšiu slohovú prácu“. Čaplovičove opatrenia podľa nej idú v absolútnom protismere s tým, či si vyžaduje doba.
Ministrov hovorca Michal Kaliňák na slová opozície reagoval s tým, že opatrenia navrhované v správe nie sú len o financiách, ale aj o úprave parametrov fungovania celej siete škôl. „Správa je určená na verejnú diskusiu a jej cieľom je modernizácia školstva,“ dodal.