Na príčine je netypické tohtoročné počasie. Rýchly nástup vyšších denných teplôt bez postupného jarného otepľovania spôsobuje, že viaceré alergénne dreviny kvitnú súčasne a výrazne rastie koncentrácia peľu v ovzduší.
„Tohtoročná peľová sezóna je skutočne atypická a za ostatné roky výnimočná. Kumulácia alergénov v ovzduší je veľmi vysoká,“ zhodnotila situáciu Janka Lafférsová z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici, ktorý je koordinátorom Peľovej informačnej služby na Slovensku.
Prvé alergény, jelša a lieska, začali kvitnúť pri miernom oteplení na prelome februára a marca, nasledujúce mrazy a sneženie však kvitnutie pribrzdili. „Oteplenie spôsobilo, že na časti územia ešte stále kvitne jelša, lieska, súbežne začala kvitnúť breza. Rýchlo nastupuje kvitnutie jaseňa, hrabu a duba,“ spresnila.
Peľová situácia najhoršie vyzerá na strednom a severnom Slovensku. Je to aj preto, že v horských dolinách a na horách je stále ešte veľa snehu. Liesky tam kvitnú až teraz a ich peľ bude ešte dlho ovplyvňovať ovzdušie v týchto oblastiach, pričom sa bude kumulovať s peľom drevín, ktoré momentálne kvitnú v danom regióne.
Pre alergikov zvýšenie denných koncentrácií peľu a možnosť skríženej reakcie na tieto silné druhy alergénov znamená zvýšené riziko zdravotných ťažkostí, väčšie a zložitejšie problémy. „Väčšinou, keď dôjde k takémuto prudkému nárastu peľu v ovzduší, aj takí alergici, ktorí nemali problémy dlhšiu dobu, sa vracajú do ambulancií,“ dodala Lafférsová s odvolaním sa na skúsenosti lekárov.
Teplo vytvorilo anomálie
Vzhľadom na predpokladaný vývoj počasia odborníci predpovedajú, že výrazným nárastom denných koncentrácií peľu budú poznamenané aj najbližšie týždne, najmä na strednom, severnom a severovýchodnom Slovensku. Zhoršenie a kumulácia sa podľa Lafférsovej najviac prejavia pri jarných druhoch drevín. Ako bude peľová sezóna pokračovať, si momentálne netrúfla presnejšie odhadnúť. „Je možné, že ďalšie alergény budú nastupovať v bežnom období,“ uviedla.
Príroda po dlhotrvajúcej zime akoby sa snažila dohnať zameškané. Reaguje prirodzene tak, ako sa podľa klimatológa Pavla Fašku dalo čakať. „Keď sa vytvorili priaznivé teplotné podmienky, vývoj vegetácie začal prebiehať pri všetkých druhoch veľmi podobne. Preto sa môžeme stretnúť s takými anomáliami, že kvitne zlatý dážď, začínajú rozkvitať hrušky, takže naozaj všetko kvitne naraz. Nie je to normálny stav, aj keď podobné náznaky sa tu už na jar objavili viackrát,“ hovorí.
Na peľovú situáciu vplýva do značnej miery dážď. „Teraz je to zhoršené o to viac, že pri tomto masívnom kvitnutí sa prestali vyskytovať zrážky, takže peľ je vo vzduchu a vietor ho rozfúkal. Ako sa oteplilo, prestali trvalé veľkopriestorové zrážky a začali mať len prehánkový alebo búrkový charakter. To prispieva k šíreniu peľu,“ spresnil Faško. Jediné, čo môže byť určitou brzdou pre vegetáciu, je, že noci a rána sú ešte chladné.
Polinózou trpí 30 miliónov Európanov
Peľová alergia je ochorenie, ktorému sa veľmi vyhnúť nedá, ale správnym nastavením a dodržiavaním liečby možno jej príznaky eliminovať, čím sa zlepší kvalita života alergika. Polinóza, resp. alergická nádcha, patrí v súčasnosti medzi najčastejšie prejavy alergie, trpí ňou viac ako tretina populácie, v rámci Európy je to až 30 miliónov ľudí.
Prehľadné peľové spravodajstvo, rozdelené podľa alergénov a regiónov, a on-line poradňu alergici nájdu na webovej stránke www.alergia.sk. „Môžu si tiež vybrať päť druhov najagresívnejších alergénov, ktoré im spôsobujú ťažkosti, a dostanú e-mailom alebo esemeskou správu, aký je stav v regióne, kde sa nachádzajú,“ doplnila hovorkyňa banskobystrického RÚVZ Mária Tolnayová.
V klimatických podmienkach, aké boli na začiatku druhej polovice 20. storočia, by tento stav bol podľa Fašku považovaný za extrém. "V prvej dekáde tohto storočia má vývoj klímy tendenciu, ktorá sa vyznačuje akýmsi spochybňovaním ročných období. Postavenie jari a jesene v porovnaní s dvoma ďalšími ročnými obdobiami je rozpačité. Tak ako sa to stalo tento rok.
Charakter počasia sa počas asi dvoch týždňov zmenil z neskoro zimného alebo skoro jarného na neskoro jarné, až takmer letné, pretože teplota vzduchu už dosahuje od konca minulého týždňa takmer každý deň niekde 25 stupňov. To sú už letné hodnoty teploty vzduchu," konštatuje Faško.
Súčasné teplé a slnečné počasie s letnými teplotami má pokračovať najmenej do polovice budúceho týždňa. Podľa webovej stránky Slovenského hydrometeorologického ústavu je apríl skutočne bláznivý. Na začiatku mesiaca mrzlo a niekde aj snežilo, koniec by mal byť tropický. V posledný aprílový deň teplota vzduchu vystúpi nad 30 stupňov Celzia, čo bude považované za prvý tropický deň v tomto roku.