Vládna novela zakotvuje doktrínu nevyhnutnosti vyplývajúcu z tzv. Bangalórskych princípov správania sa sudcov. Tým sa umožní sudcovi, ktorý je inak vylúčený, konať a rozhodovať vo veci, ak by nekonanie zo strany súdu viedlo k nespravodlivosti, v tomto prípade popretiu zákazu odmietnutia spravodlivosti.
Zmena zákona má vyriešiť aktuálnu patovú situáciu na ÚS, ktorá vznikla podaním námietok na sudcov tak zo strany nevymenovaného generálneho prokurátora Jozefa Čentéša, ako aj prezidenta SR Ivana Gašparoviča. Plénum Ústavného súdu SR o ďalšom postupe v kauze sťažnosti Čentéša voči Gašparovičovi rokovalo dnes, ani na druhý raz však nerozhodlo. Informovala o tom Martina Demčáková z tlačového a informačného odboru ÚS SR.
„Výsledkom je faktický stav, keď nie je možné zabezpečiť konanie a rozhodovanie Ústavného súdu v rozsahu jemu Ústavou SR zverených právomocí, pretože takmer všetci jeho sudcovia sú vylúčení, resp. ich predpojatosť je namietaná účastníkmi konania,“ upozorňuje ministerstvo spravodlivosti.
Novelu schválil parlament v priebehu jedného dňa v tzv. skrátenom legislatívnom konaní. Opozícia to kritizovala, podľa nej neboli naplnené podmienky pre zrýchlený režim. Rovnako sa jej nepáči samotná právna norma, vďaka ktorej podľa opozície vládna a zákonodarná moc zasahuje do súdnej. Opozícia to nepovažuje za správne a vládny Smer-SD obviňuje z toho, že chce ovládnuť generálnu prokuratúru. Opozícia je presvedčená, že sociálni demokrati prijali novelu v zrýchlenom režime preto, že si chcú čo najskôr a za každú cenu zvoliť na čelo generálnej prokuratúry svojho človeka.
Schválená novela podľa Čentéša láme spravodlivosť cez koleno
Schválená novela zákona o konaní pred Ústavným súdom namiesto presadzovania spravodlivosti láme spravodlivosť cez koleno, svojimi účinkami porušuje moje základné právo na spravodlivé súdne konanie a zákonného sudcu v konaní pred Ústavným súdom. Ako inak, než lámaním spravodlivosti cez koleno sa dá nazvať situácia, keď legislatívny zásah prijatý v priebehu súdneho konania odníma vec zákonným sudcom a prideľuje ju späť sudcom právoplatne vylúčeným, uvádza k rozhodnutiu poslancov Smeru Jozef Čentéš v stanovisku.
Ako ďalej píše, "novela retroaktívne zrušuje existujúce právoplatné rozhodnutie ÚS o vylúčení zaujatých sudcov, čo je zničujúce pre právny štát a právnu istotu. Ak už je potrebné uplatňovať doktrínu nevyhnutnosti, potom je podľa môjho názoru potrebné uplatňovať ju do všetkých dôsledkov a tak, aby výsledok bol obhájiteľný aj pred Európskym súdom pre ľudské práva. Postup, ktorý bol schválený v NR SR, by mohol byť obhájiteľný len ak by všetci sudcovia Ústavného súdu boli právoplatne vylúčení a rozhodovalo by sa o výbere iba spomedzi vylúčených sudcov.
Právoplatne však boli dosiaľ v konaniach o mojich sťažnostiach vylúčení iba štyria sudcovia. Zvyšní ôsmi sudcovia, voči ktorým boli vznesené námietky, dosiaľ právoplatne vylúčení neboli. Preto v zmysle doktríny nevyhnutnosti, ktorej hlavným účelom je uprednostnenie spravodlivosti, pri možnosti výberu medzi právoplatne vylúčeným sudcom a sudcom, ktorý dosiaľ právoplatne vylúčený nebol, treba vždy uprednostniť namietnutého, avšak nevylúčeného sudcu."
Podľa Čentéša tento postup, ktorý vedie k odňatiu veci zákonným a nevylúčeným sudcom a k jej prideleniu právoplatne vylúčeným sudcom, sa vo veľmi blízkej budúcnosti stane predmetom konania pred Európskym súdom pre ľudské práva.
Hrušovský: Sme svedkami deštrukcie právnej istoty
Sme svedkami deštrukcie právnej istoty, retroaktivity a zásahu výkonnej a zákonodarnej moci do súdnej a tiež do konkrétneho živého sporu. V diskusii ku skrátenému konaniu k novele zákona o organizácii Ústavného súdu (ÚS) SR to povedal predseda klubu KDH a bývalý šéf parlamentu Pavol Hrušovský.
Hrušovský vo svojom vystúpení zdôraznil, že v právnom štáte nie je možné, aby nebolo rešpektované dôsledné oddelenie moci výkonnej, zákonodarnej a súdnej. „Nemôžeme pripustiť, aby do priebehu konania súdneho orgánu vstupovala zákonodarná moc zmenou pravidiel hry a aby výkonná moc takúto zmenu pravidiel iniciovala,“ vyhlásil Hrušovský, ktorý považuje novelu za účelovú. Navyše nevidí dôvod na jej prijatie. „Už aj z toho dôvodu, že ja som zatiaľ z úst predsedníčky ÚS ani od žiadneho sudcu nepočul, že ÚS je tak paralyzovaný, že nemôže v tejto veci rozhodnúť. Nemyslím si, že dôvody dnes existujú,“ povedal Hrušovský.
Zároveň poukázal na to, že zákon rieši len jeden konkrétny prípad, čo tiež nie je v poriadku. „Zákony majú slúžiť na riešenie neurčitého počtu prípadov konkrétneho druhu. Nesmú byť prostriedkom riešenia len jedného konkrétneho prípadu ako sme svedkami v tomto prípade,“ upozornil Hrušovský. Poslanec OĽaNO Miroslav Kadúc požiadal ministra spravodlivosti Tomáša Boreca (nominant Smeru), aby novelu stiahol z rokovania. Zároveň Kadúc upozornil, že nie sú naplnené podmienky pre skrátené konanie.
Šéf ústavnoprávneho parlamentného výboru Róbert Madej (Smer) nesúhlasí s tým, že sociálni demokrati znásilňujú demokraciu. Tvrdí, že k takýmto krokom pristupovala bývalá koalícia, ktorej členovia sú dnes v opozícii. Pripomenul voľbu generálneho prokurátora, ktorá bola podľa neho spolitizovaná. Upozornil aj na vyjadrenie bývalej premiérky Ivety Radičovej, ktorá voľbu šéfa prokurátorov označila za frašku. Madej poznamenal, že za súčasný stav je zodpovedná súčasná opozícia, ktorá vládla v minulom období. Situácia podľa Madeja nie je ľahká, ale treba ju riešiť.
Vláda hľadá riešenia patových situácii, tvrdí Martvoň
Vládnemu Smeru ide len o mocenské ovládnutie generálnej prokuratúry, vyhlásil k strátenému konaniu podpredseda SDKÚ Ivan Štefanec.
Šéf KDH a podpredseda parlamentu Ján Figeľ si myslí, že ak Smer pretlačí právnu normu v skrátenom konaní, potvrdí svoju neúctu k ústavným pravidlám a znásilní princípy právneho štátu. Podľa neho vládna moc svojím návrhom zasahuje do súdnej moci, čo je v rozpore s právnym štátom. Figeľ dodal, že kresťanskí demokrati budú oponovať zneužívaniu moci, aké predvádza vládna strana.
So zásahom vládnej strany do ústavného súdu nesúhlasí ani podpredseda Mostu-Híd Zsolt Simon. „Smer chce pošliapať demokraciu v tejto krajine,“ povedal. Pripomenul, že ÚS vie situáciu vyriešiť aj bez zmeny zákona.
Poslanec Smeru Anton Martvoň odmieta tvrdenia o nedemokratických krokoch vlády. „Naša vláda hľadá riešenia patových situácií,“ vyhlásil. Zároveň uviedol, že nie táto vláda, ale tá minulá využívala drastické riešenie. Poukázal na zlúčenie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu do jednej inštitúcie, ktoré sa udialo tiež v skrátenom konaní. „Zlúčenie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu bolo riešenie a la Mečiar,“ zdôraznil Martvoň.
Lex Gašparovič je podľa Osuského právnym suterénom ako amnestie
Ak je rušenie amnestií vydaných Vladimírom Mečiarom podľa premiéra Roberta Fica právnym suterénom, vydať teraz, dnes, v skrátenom konaní lex Gašparovič je minimálne taký právny suterén, ako zrušiť amnestie na evidentné politické zločiny, ktoré morálne tento štát poznačili a ktorých konečným výhonkom je i stav súdnictva, uviedol v parlamentnej rozprave poslanec za SaS Peter Osuský.
„To, čo je v stanovisku doktora Čentéša, že je v právnom štáte neprípustné, aby akákoľvek legislatívna zmena zasahovala do právoplatného skoršieho rozhodnutia ústavného súdu a akokoľvek menila alebo rušila jeho účinky, je podľa mňa zrejmé aj dermatológovi,“ konštatoval Osuský. Vládna právna norma podľa neho nerieši patovú situáciu na ústavnom súde v spore kandidáta na generálneho prokurátora Jozefa Čentéša a prezidenta Ivana Gašparoviča, ale rovno „kope do stolčeka so šachovnicou a rozsýpa figúrky po miestnosti.“