Žitný: Parlament nemá vyšetrovacie právomoci

10.05.2013 11:00

Bezpečnostný analytik Milan Žitný vidí problém v tom, ako budú poslanci kontrolovať nasadzovanie odpočúvaní. Upozornil, že ak majú zistiť, či boli oprávnené, musia vyšetrovať oprávnenosť ich nasadenia, ale parlament vyšetrovacie právomoci podľa ústavy nemá.

Väčšinu odpočúvaní podľa štatistík robí polícia. Mali by byť ľudia, voči ktorým boli nasadené neoprávnene, informovaní o tom s odstupom času?
Áno i nie. Povedzme, že v trestnom konaní bolo odpočúvaných viacero podozrivých osôb a sudca dal na to súhlas. Ak sa ukáže, že tie osoby neprekročili hranicu svedka a neboli spolupáchateľmi, mali by byť o tom vyrozumené.

Niektorí ľudia balansujú na hrane zákona, informovaní by boli aj oni. Nebude sa polícia brániť zavedeniu inštitútu informovania o odpočúvaní takýchto osôb?
Musí sa presne vyšpecifikovať hranica. Osoba, ktorá v priebehu prípravného konania vykazovala znaky podozrenia, že môže byť spolupáchateľom a sudca vydal príkaz na nasadenie odpočúvania, ale neskôr v priebehu súdneho konania sa ukáže, že tá osoba nebola spolupáchateľom, mala by sa o tom informovať. Ten človek má v takom prípade aj nárok na odškodnenie, že bol neoprávnene odpočúvaný.

Odpočúvanie má kontrolovať 12 poslancov. Kde vidíte slabiny systému kontroly odpočúvania?
Ak má poslanec vstupovať do živých zväzkov a kontrolovať, či informačno-technické prostriedky boli nasadené v súlade so zákonom a argumenty boli dostatočné silné, tak to zaváňa niekdajšou Macuškovou komisiou. Tú predsa Ústavný súd označil za neústavnú, pretože náš parlament nemá podľa ústavy vyšetrovacie právomoci. A to, čo by mali robiť poslanci, sú predsa vyšetrovacie právomoci. Ako inak môžu poslanci zistiť, či žiadosť na odpočúvanie, ktorá bola predložená sudcovi, bola oprávnená. To poslanec nevyčíta nijako, musí to začať skúmať.

Premiér má dostať oprávnenie osobne rozhodnúť o vykonávaní tzv. spravodajskej ochrany akejkoľvek osoby na Slovensku alebo aj v zahraničí. Čo to znamená?
Ak je tam zmienka, že je to so súhlasom osoby, prečo nie. Bez súhlasu osoby je to diskutabilné.

Kedy sa využíva spravodajská ochrana?
V starom žargóne sa tomu hovorí spravodajské rozpracovanie nejakej osoby. To sa robí aj dnes a nemusí to byť na pokyn premiéra. Veď to je práca služby, ona musí rozhodnúť, že niekoho rozpracuje na základe istých kritérií. Prečo by to mal robiť premiér, tento zmysel mi uniká. Ak by išlo o spravodajskú ochranu, že daná osoba musí mať monitorovaný telefón, tak to má byť s jej súhlasom. Ale opäť, prečo by to mal riešiť premiér?

Mal by sa zmeniť názov SIS na Úrad civilného spravodajstva. Je dôvod na zmenu?
Nie je dobré meniť názov, pretože to zo zahraničia nevyzerá dobre. Evidentne je snaha zákon pojmovo sprehľadniť, ak bude Úrad vojenského spravodajstva a Úrad civilného spravodajstva.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
24,99
Jesona 6

Jesona 6

47,99
In eterno flower box šesťhran "M" maslové a  fialové ruže

In eterno flower box šesťhran "M" maslové a fialové ruže

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk